K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“ A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Lk 15, 1-32
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a zaspomínajme si ako učitelia literatúry chceli od nás hlavnú myšlienku textu, ktorý sme čítali. To isté sa môže požadovať aj po vypočutí si Božieho slova. Aká je teda hlavná myšlienka dnešnej nedele? Božie milosrdenstvo - odpúšťajúca Božia láska.
V 1. čítaní sme počuli ako sa Boh zľutúva na príhovor Mojžiša nad neverným ľudom a v 2. čítaní zasa apoštol Pavol píše: Kristus Ježiš prišiel na svet zachrániť hriešnikov; a ja som prvý z nich. Vrcholom dnešnej nedele je evanjelium s tromi podobenstvami o Božej láske ku kajúcim hriešnikom: našla sa stratená ovca, stratená drachma a aj stratený syn.
Ježiš v dnešných podobenstvách používa slovo stratený. Je to slovo plné smútku. Stratené môžu byť peniaze, čas, námaha, ale aj človek. Najhoršie však je, keď sa stratí láska, manželstvo, rodina či zmysel života. Aké je to strašné, keď niekto povie, že je stratený alebo, že všetko je stratené. Cítite, aká hrozná beznádej plynie z týchto slov?
Veľmi často sa stretávame s tým, že sa cez médiá hľadá stratený človek. Prečesávajú sa lesy, skaly, cesty, potápači hľadajú v riekach a jazerách ... Svet je vôbec plný stratených ľudí. Človek sa však nestráca iba blízkym ľuďom, ale častokrát aj Bohu. Keď Boha opustí, on sa ho vydá hľadať po zákutiach života, cestičkách opustenosti, na miesta telesnej aj duševnej biedy. Boh ho hľadá ako Pastier, ako starostlivá Matka, a ako láskavý Otec. Hľadá všetkými prostriedkami a posiela aj svojich služobníkov, aby hľadali. Napokon posiela aj vlastného Syna, aby aj on hľadal a priviedol nás k nemu. Tak našiel Matúša, Zacheja, Petra, Pavla, Augustína, Máriu Magdalénu ..., ktorí tiež boli stratení. Hľadá aj dnes ľudí stratených, zblúdených, nešťastných ... Hľadá mňa, aj teba. Spomeňme si, kedy a kde nás naposledy našiel.
Vo svete neustále prebiehajú záchranné akcie Božej lásky, ktorá žiada iba jedno, aby sme ju prijali. Ovca sa musí ošetriť a vziať na ramená, drachma musí zostať v ruke starostlivej ženy a syn sa musí dať objať milujúcemu Otcovi. Boh prijíma hriešnikov, keď majú čo i len trocha lásky, ktorá má meno ľútosť. Milosrdná Božia láska žiada od nás, aby sme sa k nej obrátili. Tak ako starozákonný ľud po svojom zlyhaní znova sľúbil vernosť Pánovi, Šavol po svojom zlyhaní sa zmenil a stal sa z neho svätý Pavol a márnotratný syn po svojom zlyhaní vyznal svoju vinu, oľutoval a vrátil sa k otcovi. Čo urobíme my?
Vrcholom dnešného Božieho posolstva je však slovo radosť. Z čoho sme sa my radovali? Z úspechov v škole, z vyhratých futbalových či hokejových zápasov, z poznania nových miest a krajín, z výhry v lotérii, z dobrého zamestnania, z výhodného postavenia, z vyliečenia sa z choroby ... Mojžiš sa radoval, keď Pán nevyhubil židovský národ a Pavol sa radoval, keď na ňom Pán ukázal svoju zhovievavosť. Pastier sa radoval, keď zobral s radosťou na plecia stratenú ovcu, žena sa tak veľmi radovala, že zavolala priateľky a susedky, aby sa radovali s ňou a otec sa až tak radoval, že vyobjímal strateného syna, dal mu najlepšie šaty, obuv, prsteň a jeho bratovi povedal: Patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.
Keď Angelo Giuseppe Roncalli, neskorší pápež svätý Ján XXIII. (1881-1963) bol nunciom v Paríži, na jednom bankete mal na tanieri rôzne delikatesy. Jeden neveriaci mu to vytkol: Eminencia, toľko svetských radostí v takom zlom svete? On sa usmial a povedal: Nikde v Písme nie je napísané, že dobré veci sú iba pre hriešnikov. Čo tým chcel povedať? Že zo života sa máme radovať, lebo je Božím darom.
Tým skôr máme dôvod na radosť v dnešnú nedeľu, keď nám Ježiš hovorí: Aj keby si bol na kraji sveta, nie si celkom stratený, ani nič nie je stratené, ak veríš. Keď sa mu oddáme vo viere, nádeji a láske, povie aj o nás: Patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento môj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. Patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo táto moja sestra bola mŕtva, a ožila, bola stratená, a našla sa.
Skúsme si miesto výrazu brat či sestra dať svoje meno a pocítime úžasné objatie milujúceho otca.