Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“ Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ On povedal: „Sto kadí oleja.“ Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“ Vravel mu: „Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Lk 16, 1-13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Často sa nám stáva, že po prečítaní dajakého textu sme neistí a nevieme, čo si o ňom myslieť, a čo si s ním počať. A že sa nejedná iba o svetský text, ale platí to aj o duchovnom, potvrdzuje dnešné evanjelium. Tiež sme po jeho vypočutí „nesvoji“, nevieme, čo si s textom počať a iste nám pripadá aj málo nábožný.
Správca majetku, dnes by sme povedali ekonóm, je obrazom nezodpovedného človeka. V hospodárení mal neporiadky, previnil sa spreneverou, podplácaním, sebectvom, vypočítavosťou, skrátka, všetko zle. Ale to ešte nie je všetko! Zarážajúca je podivná pochvala pre jeho vypočítavú a sebeckú „rozumnosť“, ktorá doslova vyráža dych.
V podobenstve však nájdeme aj jasné slová, ktoré nepripúšťajú pochybnosť. Sú to jednoznačne rozlíšení synovia sveta od synov svetla. Ďalej, jasne hovorí o nespravodlivej mamone i o priateľstve, ktoré pretrvá do večnosti. Napokon obsahuje aj naliehavú výzvu k úplnej vernosti v hospodárení s dobrami tohto sveta, k bezvýhradnej službe Bohu a spravovaniu duchovného bohatstva. Keď takto pozeráme na dnešné podobenstvo, môžeme si všimnúť, že je príbuzné s podobenstvami o nájomníkoch vinice, o talentoch či o verných služobníkoch. Týmto, ale aj príbuznými podobenstvami nás Pán vyzýva k vernej službe v Božom kráľovstve.
Keď ideme ďalej do Starého zákona, nachádzame u prorokov tiež podobné výroky o neverných pastieroch, boháčoch či kráľoch. Aj dnešné prvé čítanie z proroka Amosa je im adresované: Čujte vy, čo šliapete po chudákovi a nivočíte bedárov v krajine. Hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie, a sobota, aby sme mohli otvoriť sýpky, zmenšovať mieru, zvyšovať cenu a používať falošné váhy, kupovať úbohých za peniaze a bedára za pár sandálov a predať aj smeti z obilia? Z toho vidíme, že Ježišovo podobenstvo malo už svoju prípravu v myslení a tradícii izraelského ľudu, čo možno zhrnúť do týchto viet:
Boh je Pánom sveta a my sme správcovia nad stvorenými vecami;
Boh je Pánom našej spásy a my sme správcovia v jeho spásnom pláne.
Už prvé kapitoly Svätého písma hovoria, že Boh všetko stvoril pre človeka, ktorý sa stal správcom stvoreného sveta. Zároveň je zaň zodpovedný a bude vydávať počet zo svojho správcovstva. Odkiaľ potom prichádza do časných dobier zloba a neporiadok? Oni nie sú v samotných veciach, ale v ľudskej nevernosti, sebeckosti, keď sa človek uzavrie do seba a stará sa iba o seba. A je zjavné, že tu nejde iba o hospodársky neporiadok, ale o hriech, o porušenie zmluvy s Bohom, doslova o zradu na poverení, ktoré dal Boh človekovi.
Čo je teda našou kresťanskou povinnosťou? Kristus to vyjadril slovami: Robte si priateľov! Tým chce povedať asi toto: Otvorte sa! Zdieľajte sa a rozdeľte sa s inými! Nadväzujte priateľstvo, ktoré siaha do večnosti! Musíme si priznať, že aj našou ľahostajnosťou sa vytratila morálka evanjelia zo života, a preto našou povinnosťou je vnášať do života kresťanskú poctivosť. Tu ide o poctivosť a vernosť nielen voči človekovi, ale aj Bohu. Sme totiž Boží správcovia a od takých sa žiada, aby boli verní.
Vernosť môže mať viacero úrovní. Boh od nás žiada vo vernosti vyššiu úroveň, keďže nám daroval veľké dary: svoje slovo, priateľstvo, priazeň, vyvolenie a prisľúbenia. V Starom zákone predstavitelia ľudu boli správcami týchto tajomstiev, ale my, novozákonný ľud, sme všetky tieto dary dostali v plnosti. Tou plnosťou je dar Božieho Ducha. A ako správcovia týchto Božích tajomstiev sme vystavení veľkému pokušeniu zneužiť ich iba pre seba a uzavrieť sa s nimi do seba. Keby sme tak urobili, stali by sme sa nevernými správcami. Preto sa aj v tomto zmysle musíme ochotne podeliť s bratmi a sestrami.
Krásne to dokázal aj francúzsky spisovateľ Francois Mauriac (1885-1970), ktorý sa vyjadril takto: Na sklonku svojho života necítim nijaké výčitky svedomia. Nikdy som neprestal svedčiť o Kristovi, nikdy som sa nehanbil za Ježiša a za svoju vieru. Bohu vďaka!
Prosme Pána, aby sme aj my boli vernými Božími správcami v časných veciach a potom raz boli aj vernými služobníkmi Božích tajomstiev v Ježišovi Kristovi.