×

Chcete vytlačiť text s obrázkami alebo bez nich?

Najsvätejšia Trojica – v roku C

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje. Preto som povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.“

Jn 16, 12-15

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Je mesiac jún a my kdekoľvek sa pozrieme, sme uchvátení krásou prírody. Je to krása Boha a krása života, pričom máme chuť zvolať spolu so Žalmistom: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa, okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom. Veď on sám položil jeho základy na moriach a upevnil ho na vodách. Tieto slová iba potvrdzujú, že Pán večného života je pôvodcom všetkej krásy a dáva všetkému život.
Dnešná slávnosť Najsvätejšej Trojice nás pozýva zamyslieť sa nad tajomstvom krásy Božieho života. Keď však máme toto tajomstvo našej viery ohlasovať, cítime dvojnásobnú bezmocnosť. Bezmocnosť zoči-voči Bohu, ako sa ja, úbohý človek, môžem odvážiť hovoriť o jeho tajomnom živote a bezmocnosť voči ľuďom, keď sa ja, dnešný hlásateľ evanjelia, cítim rovnako bezmocný ako dávni proroci, ktorí prosili: Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som! Pán ich však uisťuje: Nehovor: Mladučký som, lebo pôjdeš všade, kde ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil!
Cirkev, aj napriek bezmocnosti, smelo a nebojácne ohlasuje túto základnú pravdu nášho náboženstva, a ako dobrá Matka sa prihovára svojim deťom: Deti moje, pre záchranu dnešného sveta, teda aj pre vašu záchranu, je najdôležitejšie veriť v Boha Otca všemohúceho, aj v Ježiša Krista, jeho jediného Syna, aj v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa. Deti moje, nebojte sa, Boh skutočne jestvuje a váš život, svet i dejiny sú zjavením moci, múdrosti a krásy Stvoriteľa. Deti moje, počúvajte a uverte, že Boh je váš Otec a vy ste jeho deti. Jasne to potvrdil jeho Syn, Ježiš Kristus, svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. On žije s Otcom v jednote a láske Ducha Svätého a najdôležitejšie je, že aj vám dáva účasť na vnútornom Božom živote.
Práve toto vedomie má nás napĺňať už v tomto živote veľkou radosťou, že aj my sme zapojení do Božieho života. Svätým krstom sme boli napojení do života Najsvätejšej Trojice a stali sme sa jej chrámami. Preto naším celoživotným úsilím má byť, aby sme v sebe tento Boží život za každú cenu udržiavali, zveľaďovali a nachádzali v ňom šťastie, radosť a pokoj. Kto na to zabúda, kto na to nedbá, toho život je prázdny a neúplný. Hľadajme ľudí, ktorí sú naozaj šťastní. Možno ich nie je veľa, ale pri nich zistíme, že šťastní sú preto, lebo žijú z Boha. Na druhej strane si všímajme ľudí, ktorí sú nešťastní a si aj zúfajú. Je to preto, lebo sa vzdialili Bohu, a keďže ich neustále trápi neistota a napätie, strácajú chuť žiť.
Kňaz rozpráva ako na faru prišla uplakaná žena a prosila: Pán farár, poďte dať pomazanie môjmu synovi. Kňaz s ňou šil na chirurgické oddelenie, kde na posteli v bezvedomí ležal 24-ročný muž. Doma mal manželku a 2-mesačné dieťa. Čo sa mu stalo? Prestal ho baviť život. Pokladal ho za najväčší nezmysel, a tak sa rozhodol s ním skoncovať. Výstrelom z pušky chcel ho ukončiť, lebo sa mu javil veľmi prázdny.
Tento príbeh nie je ojedinelý a opakuje sa veľmi často. Denno-denne si niekto siahne na život a my sa pýtame: Prečo ľudia strácajú chuť žiť? Prečo je okolo nás toľko nešťastia? Prečo sa ľudia nedokážu tešiť zo života? Tu existuje iba jediná odpoveď: Ľudia nechcú uznať, že krásny a šťastný život môže žiť iba človek, ktorý žije Boží život, ktorý žije s Bohom.
My, ktorí počúvame či čítame tieto slová, zamyslime sa nad sebou a spytujme si svedomie: Som spokojný so svojím životom? Viem sa z neho tešiť? Dokážem sa nadchnúť krásou prírody, ktorá ma obklopuje? Ak áno, pulzuje vo mne Boží život. Ak nie, žijem si iba svoj život, ale ten je prázdny a neexistuje žiadna rozkoš, ktorá by ho naplnila.
Neostáva nám nič iné, iba sa obnoviť a napojiť na Boží život. Udeje sa to cez úprimnú ľútosť a dobrú svätú spoveď. Potom uvidíme ako sa náš život zmení a stane sa krásnym, radostným a šťastným.