Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali,
keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú
zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po
klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož
sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Jn 1, 29–34
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Povaha… Čo je to vlastne povaha? Podľa odborníkov je to súbor citových a snahových vlastností u človeka. Pred vyše 2000 rokmi grécky filozof Herakleitos povedal: Človeku je osudom povaha. Tým vyjadril, že povaha určuje
v živote človeka mnoho vecí.
Nikde vo Svätom písme nie je tak dobre zachytená povaha jedinca ako v dnešnom evanjeliu. Keď apoštoli povedali Tomášovi, že videli Pána, on im odvrával: Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.
Keby sme medzi mnohých z nás a Tomáša mali dať matematické znamienko, bolo by to znamienko rovná sa. Aj my niekedy povieme: Verím len v to, čo vidím! a pritom sme presvedčení o svojej hlbokej pravde. Keď sa však nad týmto výrokom hlbšie zamyslíme, uvedomíme si, že nie je pravdivý. Stačí si iba všimnúť napríklad ľudské oko, ktoré vidí iba málo z toho, čo je okolo nás. Vidí iba to, čo je hmotné, ale koľko nehmotných vecí je pritom okolo nás, o ktorých vieme, že sú tu, a pritom ich nevidíme? Rádiové a televízne vlny, infračervené a ultrafialové žiarenie, atómy plynov z ktorých žijeme. Chvála Bohu, že je tomu tak, lebo pre množstvo týchto vĺn a atómov by sme nevideli ani jeden druhého. Môžeme povedať, že hoci ľudské oči na jednej strane sú pekné, na druhej strane sú nedokonalé. A tak je tomu aj s Bohom, ktorý je Duch. Aj jeho svojím nedokonalým zrakom, ktorý sa viaže iba na hmotné veci, nemôžeme vidieť.
Máme však možnosť spoznať ho rozumom a vierou. To sú naše duchovné oči, ktoré nám Boh dáva do daru. Kto odmietne tieto dary, Boha nenájde. Jeho Syn prišiel na tento svet, aby nás obdaril svetlom rozumu a viery a chce, aby sme vedeli, že máme Otca, ktorý nás miluje a chce, aby sme ho nazývali Otcom a kvôli čomu položil aj život.
Pred časom v Taliansku sa stal prípad, keď mladá žena vyskočila z okna a o krátky čas zraneniam podľahla. Zanechala však list na rozlúčku, v ktorom píše, že svoj život obetuje preto, lebo chce, aby jej po smrti vyoperovali rohovky z očí a dali ich synovi, ktorý ako 6-ročný oslepol. Operácia sa podarila. Matka obetovala život, aby syn videl.
Ježiš tiež obetoval život, aby sme už tu na zemi videli nebeského Otca, a aby sa naše videnie naplno prejavilo
vo večnosti. V tomto videní je naše šťastie. Šťastní sú tí, ktorí svetlom rozumu a viery vidia Boha, lebo ich život má zmysel. Vedia, odkiaľ prišli a kam smerujú, a ako majú žiť. Dokážu prijať aj utrpenie, lebo sú presvedčení, že sú
v Božích rukách.
Snažím sa rozumom a vierou vidieť Boha? Uvedomujem si, že nie je ďaleko, že v ňom žijem, hýbem sa a som?
Nech nik z nás už nepovie: Verím iba v to, čo vidím!, ale hovorme: Verím v teba, Bože a prosím ťa, posilňuj svetlo môjho rozumu a viery!