Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?“ Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“ Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda, čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: „Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.“ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“
Mt 11, 2-11
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Celý advent je preniknutý radostnou náladou a radostným očakávaním. Je to vlastne dvojaká radosť, ktorá má naplniť našu dušu: radosť z príchodu Božieho Syna v ľudskej podobe a radosť so stretnutia s ním pri druhom príchode. Prvú radosť nám sprítomňuje vianočná slávnosť a druhú stretnutie s Pánom vo večnosti. Človek žije nielen skutočnosťou či prítomnosťou, ale aj nádejou. Má radosť nielen z toho, čo už dosiahol, ale aj z toho, v čo dúfa, že dosiahne a na čo sa teší.
Starozákonný vyvolený ľud žil nádejou na príchod Mesiáša, lebo vedel, že príde. Vedel, že Boh splní svoj sľub, ktorý mu dal prostredníctvom prorokov. A čím viac sa blížila chvíľa, kedy sa mali splniť Božie prisľúbenia o Mesiášovi, tým väčšia a intenzívnejšia bola radosť v srdciach tých, ktorí verili a vedeli, že jeho príchod je už blízko.
Aj liturgia dnešnej nedele je radostná. Pripomína to rúcho ružovej farby, kvety na oltári, ale najmä omšové texty. Zároveň si pripomíname aj Máriinu radosť, ktorá naplnila jej dušu pri Zvestovaní a sprevádzala ju počas deviatich mesiacov, kedy nosila pod srdcom Božieho Syna.
Svätý Augustín hovorí, že kto miluje, ten spieva. To preto, že srdce a duša takého človeka prekypuje radosťou, ktorá sa túži prejaviť aj navonok. Touto radosťou bolo naplnené Máriino srdce pri prvom stretnutí s Mesiášom a radosť sa vystupňovala ešte tým, že ho mohla volať svojím dieťaťom a synom. Máriina duša plesala, že môže Božieho Syna nosiť pod srdcom, že bude s ním žiť, vychovávať ho, starať sa o neho a pracovať pre neho.
Radosť z Mesiáša vnímame aj u Jána Krstiteľa, o ktorom hovorí dnešné Evanjelium. Je síce trocha zahalená jeho prísnym asketickým životom, ale keď sa naň pozornejšie zahľadíme, vidíme, ako z každého jeho slova a skutku vyžaruje radosť.
Každoročne túto radosť, ktorú Boh pripravil celému svetu, prežívame v adventnej liturgii. Tešíme sa na príchod Božieho Syna spolu so starozákonným ľudom a spájame sa v radosti s Máriou či Jánom Krstiteľom. Táto radosť nie je umelá, ale je prameňom Božieho požehnania.
Apoštol Pavol nám dnes pripomína aj ďalšiu radosť, druhý príchod Krista a naše stretnutie s ním. Hovorí: Bratia, buďte trpezliví až do Pánovho príchodu ... Posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje. Nesťažujte sa jeden na druhého, aby ste neboli odsúdení. Druhé stretnutie s Pánom bude dvojaké: osobné, na konci nášho života a verejné, na konci sveta. Aj toto druhé stretnutie by malo byť naplnené radosťou a šťastím. Bude však radostné pre všetkých? Bude radostné aj pre mňa?
Treba si uvedomiť, že človek či bude alebo nebude chcieť, raz sa stretne s Kristom, večným Sudcom z tváre do tváre. V okamihu smrti príde k osobnému stretnutiu a na konci sveta k verejnému. Aby bolo toto stretnutie radostné, musí byť priateľské. Kristus nám dal svoje priateľstvo, keď povedal: Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. Je iba na našom rozhodnutí či na túto priateľskú ponuku odpovieme priateľstvom, v ňom vytrváme a budeme ho utužovať. Ak to dokážeme, vtedy naše stretnutie s Ježišom bude naozaj radostné.
Musíme sa však naň neustále pripravovať a mať ho na mysli ako starozákonní ľudia, ktorí mali v sebe túžbu po Mesiášovi. Radosť z druhého stretnutia s Pánom je podmienená radosťou z prvého stretnutia. Čím väčšia a úprimnejšia je radosť z jeho prvého príchodu, čím častejšie a živšie sa s ním stretávame na zemi v čase, ktorý nám Boh doprial, tým radostnejšie bude naše druhé stretnutie s ním vo večnosti.
13. decembra slávime sviatok svätej Lucie. Tento sviatok je opradený mnohými legendami. Je isté, že zomrela mučeníckou smrťou v roku 304 v Syrakúzach na Sicílii. Maliari ju znázorňujú s vylúpenými očami, ktoré drží na tácke. Podľa legendy si ich dala sama vylúpiť a poslala ich svojmu ženíchovi, ktorý ju udal, že je kresťanka. Odmietla ho, svoj majetok predala a peniaze rozdala chudobným. Oči mu poslala s odkazom: Už ich nepotrebujem, lebo svojho Boha vidím duchovným zrakom.
V tomto predvianočnom zhone nehľadajme podstatu Vianoc v prepychu, daroch či neviazanej zábave, ale snažme sa privrieť svoj telesný zrak a pozerať na Vianoce duchovným zrakom a prežívať radosť z najväčšieho daru, Ježiša Krista.
Nedovoľme, aby sme túto radosť stratili, lebo ona má siahať až do večnosti.