Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi.“
Mt 5, 1-12a
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohí ľudia aj veriaci, majú názor, že Desatoro reprezentuje predovšetkým život viery Starého zákona a Blahoslavenstvá, ktoré odzneli v dnešnom evanjeliu, zasa život viery Nového zákona. Musíme si však uvedomiť, že striktné dodržiavanie Desatora či Blahoslavenstiev by nás mohlo viesť k formálnosti či farizejstvu, podobne ako tomu bolo v minulosti. Preto je potrebné, aby sme cieľavedomejšie nadväzovali s Bohom osobný a čo najúprimnejší kontakt.
Dnes je veľa ľudí, ktorí tvrdia o sebe, že sú veriaci, ale navonok to neprejavujú životom a nepraktizujú vieru. Z toho vidíme, že viera bez osobného vzťahu s Bohom je prázdna a zbytočná. Títo ľudia síce v Boha veria, že existuje, že je niekde tam ďaleko, v nedostupných výškach a oni sú zasa niekde tu, ale to je všetko. V duchovnom živote je treba nadobudnúť pravú a živú vieru, ktorá je napojená priamo na zdroj, ktorým je Boh. Bez tohto napojenia naša viera živorí a pomaly zaniká. Ak sme svedkami toho, že niektorí ľudia v našom okolí strácajú vieru, je to dôsledok toho, že stratili kontakt s Bohom, pokiaľ ho vôbec niekedy mali.
Pre lepšie pochopenie sa vráťme aspoň zbežne do dejín nášho náboženstva a všimnime si praotca Abraháma. Boh mu konkrétne povedal, aby odišiel zo svojej vlasti, zanechal svojich blížnych a príbuzných, lebo Boh chcel z neho urobiť vyvolený národ.
Ešte zrejmejšie je tomu u Mojžiša, ktorý bol Božími inštrukciami vedený vyše 40 rokov. Zmena v jeho živote nastala, keď zabil akéhosi Egypťana a odvtedy sa skrýval v púšti, celé dni pásaval ovce a tam v tichu a samote sa naučil rozoznávať v sebe Boží hlas. Neskôr, keď už viedol po púšti vyvolený ľud a nevedel si rady, utiahol sa do samoty a zotrvával tam dovtedy, kým v duši nepocítil záchvev Božieho vnuknutia. Bolo to jeho stretnutie s Bohom, priame, konkrétne a vecné.
Podobné stretnutia a inšpirácie vidíme aj u prorokov. Za všetkých spomeňme aspoň proroka Izaiáša, ktorému Boh vnukal obrazy, ktoré boli všetkým zrozumiteľné, a ktoré približovali mier a pokoj Božieho kráľovstva: Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom; i teliatko a lev a kŕmny vôl budú spolu a drobný chlapček ich bude zavracať. Krava i medveď budú sa pásť, ich mláďatá budú ležať spolu a lev bude ako vôl žrať slamu. Nemluvňa sa bude hrať nad dierou hada, do jamy vretenice siahne rukou batoľa. Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.
Pre nás, kresťanov, je však najhlavnejšou postavou osobnosť Ježiša Krista. Aj on sa stretával s Otcom väčšinou pred nejakými konkrétnymi činmi alebo rozhodnutiami. Boli to viac-menej krátke, ale intenzívne kontakty. Pred vážnymi rozhodnutiami, napríklad pred voľbou apoštolov či pred jeho zajatím a smrťou, strávil v modlitbe celú noc.
Tieto stretnutia s Bohom sú veľmi dôležité aj pre nás. Dnešný človek sa však viac spolieha na to, čo je okolo neho ako na to, čo je v ňom. Viera a náboženstvo nečaká, kým veda niečo objaví, lebo ľudstvo už od nepamäti pestuje prenos myšlienok k Bohu a k svätým a od Boha a svätých k nemu. Boh všetky naše myšlienky zachytáva, lebo jeho prirodzenosť nie je ničím porušená a podobne je tomu aj u svätých, ktorí sú už očistení od všetkých nedokonalostí.
S nami je to už horšie. Čím vedieme „hrubší“ život, tým sme neschopnejší kontaktovať sa na Boha a zachytávať jeho myšlienky. Preto Bohom ustanovená Cirkev tak nástojčivo žiada, aby sme sa snažili o čistotu svojho svedomia a zmýšľania. Lebo Božie myšlienky ťažko zachytí ten, kto úmyselne zotrváva v hriechu. Ježiš to povedal veľmi tvrdo: Nehádžte perly sviniam!
Logické je, že Boží hlas je príliš cennou perlou na to, aby sa prejavoval tomu, kto si ho neváži alebo ho nerozvážne pošliapal svojou pýchou a tvrdohlavosťou. Na Boží hlas v našom vnútri sa treba pripraviť. Mojžiš sa niekedy 40 dní postil v samote. Boh sa pomocou vnútorných vnuknutí cez svedomie prihovára každému človekovi, dokonca aj ateistovi, lebo je Bohom všetkých ľudí. Uvedomelý kresťan aj keď nevie, čo bude pre neho dobré, v duchu si uvedomí Božiu blízosť ako aj to, že Boh s určitosťou vie, čo je dobré a aké riešenie je správne.
Konkrétne to vyzerá tak, že každý z nás by sa mal minimálne raz denne ozajstne, vnútorne a celkom konkrétne stretnúť s Bohom. Mal by si vtedy povedať: Idem si oddýchnuť, načerpať síl a nápadov v Božej prítomnosti. Potom by sa mal zatvoriť do samoty, uvedomiť si, že Boh sleduje každú jeho myšlienku a postupne mu predkladať všetko, čo zažil. Zároveň má zhodnotiť všetko, čo v jeho konaní bolo dobré aj zlé. S tým, s čím si nevie rady, má sa s Bohom poradiť a predstaviť si, čo si on od neho praje, a aké riešenie on od neho očakáva. Má si zároveň uvedomiť, že ako dobrý rodič nikdy nič zlé nepraje svojmu dieťaťu a chce iba jeho šťastie, tak aj nebeský Otec si nič iné nepraje iba naše dobro, šťastie, spokojnosť a úspech korunovaný získaním večného šťastia v jeho láske.
Modlitba je kontakt s Bohom, s prameňom života, z ktorého sme vyšli a do ktorého sa vrátime. Svätá Katarína Seinská hovorí: Stále sa modlí, kto dobre robí! Zaujímavý postreh uvádza vo svojej knihe Neviditeľné svetlo aj spisovateľ Robert Hugh Benson. Bol to kňaz, anglický duchovný spisovateľ (1871-1914), ktorý opisuje situáciu, keď videl modliť sa rehoľnú sestru pred svätostánkom. Tam pocítil, že medzi ňou a Kristom existuje živé spojenie. Hovorí: Ona ovplyvňuje osudy ľudí, vyprosuje pre nich milosť, ona vidí a vníma dianie sveta z pohľadu večnosti. Cez Krista sme spojení s celým svetom, akoby paprsky z jediného svetelného centra. Títo ľudia, ktorí sú zavretí v kláštore a vedú hlboký kontemplatívny život, rozumejú svetu viac ako my, ktorí sme v týchto zmätkoch ľudského mraveniska. Takým by mal byť život každého veriaceho človeka.
Všetci sa môžeme dostať bližšie k Bohu cez úprimnú a hlbokú modlitbu. Zamyslime sa, aký bol môj doterajší kontakt s Bohom v modlitbe a aká je moja viera ...