5. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A

Každoročná zima aj keď v našom pásme nie je príliš krutá, spôsobuje problémy na cestách i na chodníkoch. Keď napadne sneh alebo sa vytvorí poľadovica často jediná možnosť ochrany je posypová soľ. A hoci mnohí sa búria proti jej požívaniu, zlomené končatiny a niekedy aj tragické nehody a úrazy hovoria o jej potrebe.

O soli a o svetle hovorí aj Ježiš: Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta. Je veľmi potrebné a dôležité sa nad jeho slovami zamyslieť. Možno prvé nás napadne či Ježiš myslí nábožnosť. Je síce pravda, že nábožným človekom je aj ten, kto je uzavretý do seba, kráčajúc životom sa stará o svoju vlastnú spásu, usiluje sa plniť náboženské povinnosti a nikomu neubližuje. Áno, aj to je nábožnosť a takého človeka treba nechať kráčať jeho cestou, ale evanjelium nám ukazuje aj inú formu, iný ideál nábožnosti. Keď jeho slová pretlmočíme do dnešnej reči, musíme povedať, že ide o človeka – kresťana katolíka, ktorý sa angažuje. Veď čo iné má znamenať soľ alebo svetlo? Veriaci človek má svoje poslanie, a keď chce vstúpiť do Božieho kráľovstva, musí splniť uloženú úlohu.

Čo teda znamená soľ? Poznáme jej úlohu, aby ochucovala jedlá a konzervovala potraviny. Jedlo bez soli je jedlom bez chuti a naši predkovia, ktorí nepoznali chladničky a mrazničky, práve soľou uchovávali potraviny dlhšie čerstvé. A v tom je pointa. Svet bez evanjelia sa pokazí. Čo však, keď ani tí, čo by svetu mali prinášať blahozvesť, nie sú dobrí? Ježiš hovorí, že ich čaká prísny ortieľ. Odhodia ich ako sa odhodí soľ, ktorá sa už nehodí na nič. Z toho plynie nekompromisné porovnanie: Kresťan, ktorý nič neznamená pre svet a pre ľudstvo, stráca sa v ničote a nie je súci pre nebeské kráľovstvo.'

Čo značí svetlo? Všetkým je nám jasné, že je tu preto, aby bolo vidno. A ako my máme byť svetlom, to nám objasňuje sám Kristus: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Naše skutky majú byť svetlom, cez ne majú iní spoznať, oslavovať a velebiť Boha. O skutkoch hovorí prorok Izaiáš: Keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zave­dieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho… vtedy ako zora vypukne ti svetlo…

Toto sú podmienky vstupu do Božieho kráľovstva: spásu máme očakávať od Boha, jeho máme nechať pôsobiť v našom srdci, aby sa očistilo a bolo milosrdné a dobrotu, ktorou sa Boh k nám skláňa, máme odovzdávať iným cez naše skutky.

Dnes je moderné hovoriť o premene sveta, spoločnosti, pomerov a štruktúr. O premene hovorí aj evanjelium, ale je to premena človeka a jeho srdca. Kto by mohol pochybovať o tom, že svet by sa premenil, keby sa zmenili srdcia ľudí, keby sa nám podarilo robiť druhým to, čo chceme, aby oni robili nám? Už zajtra by bol svet lepší! Ľudské srdcia sa však menia veľmi pomaly a ťažko a kto so zmenou nezačal už v mladosti, sotva to dokáže v starobe. Chceme byť soľou a svetlom? Alebo sme sa už dávno uspokojili s tým, že sme sa narodili ako katolíci, ktorí sú s týmto svetom spokojní a nechcú na ňom nič zmeniť?

Uvedomme si, že Ježišove slová znamenajú viac, než prevrat. Sú veľkou výzvou a požiadavkou: Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. Tým chce povedať: Vaše skutky sú vaším svedectvom, sú ovocím, po ktorom vás ľudia spoznávajú, ale po ktorom vás spozná aj Syn človeka, keď príde na nebeských oblakoch.

Svoju celoživotnú skúsenosť zhrnul detektív pred odchodom do dôchodku takto: Zločin nezastaví žiaden zákon. Zločin si stále nájde cestu ako ho obísť. Zlo môže byť definované svojím vzťahom k dobru. Bez Boha nemá hriech žiaden zmysel. To je tragédia súčasného človeka, ktorý zosadil Boha z trónu, aby na neho zasadol sám. Ak sa človek rozhodne stať sa bohom, vrhá sa akoby do tmavej noci, v ktorej hodnoty nemajú žiaden zmysel. Pojmy ako dobro a zlo strácajú svoj predchádzajúci obsah a človek ich nanovo definuje podľa toho, ako mu to v momentálnej situácií vyhovuje. A tak sa stáva, že čo je dobré pre jedného, je zlo v očiach druhého. Svet je preto stratený v chaose, pretože bez jasných hraníc medzi dobrom a zlom základy spravodlivosti sú odstránené. V Božom pláne zlo ostáva pre nás veľkým tajomstvom. Po prechode do večnosti budeme schopní plne pochopiť veľa vecí, ktoré je pre nás teraz ťažké akceptovať.

Aj preto nás Pán vyzýva byť soľou a svetlom. Jeho učeníkovi sa totiž nesvedčí byť zvetranou soľou, ktorá je vhodná iba na pošliapanie alebo sliepňajúcim kahancom, ktorý neosvecuje cestu. Jeho učeník má dávať dobrý príklad všade, kde sa nachádza a je obrovským zlyhaním, ak to nerobí.