Pastieri sa poponáhľali do Betlehema a našli Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach. Keď ich videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. A všetci, ktorí to počúvali, divili sa nad tým, čo im pastieri rozprávali. Ale Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich. Pastieri sa potom vrátili a oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané. Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky.
Lk 2, 16-21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Vinšujem vám, vinšujem, tento Nový rok, aby Vám Pán Boh dal zdravia, šťastia, svojho požehnania a po smrti kráľovstvo nebeské! Koľkokrát v tieto dni budeme počúvať takéto alebo podobné blahopriania do Nového roka! Nech sú však skoncipované hocijako, nebude v nich isto chýbať slovíčko šťastie.
Čo je šťastie? Stará česká rozprávka hovorí, že je muška jenom zlatá a prirovnáva ho muške, ktorú musí človek nájsť, a potom chytiť. Ak mu preletí pomedzi prsty, nemá nič, a teda ani šťastie. Rozprávka nám hovorí, že šťastie je ťažko chytiť aj ťažko získať, lenže kto ho má, vlastní veľmi veľa. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť, v čom spočíva šťastie človeka? V dome? V peniazoch? V drahých automobiloch? Iste sami poznáte veľa ľudí, ktorí toto všetko vlastnia, ale povedzte sami, sú šťastní? Na vašich tvárach čítam, že nie! Tak potom, čo robí človeka šťastným?
Dnes, na Nový rok, oslavujeme človeka, ktorý dokázal správne pochopiť význam šťastia. Je to žena, Mária, svätá žena, ktorú oslavujú všetky pokolenia. Čo bolo pre ňu šťastím? Pozrime sa spoločne na niektoré etapy z jej života. Anjelovi, ktorý jej zvestuje, že bude Božou matkou, hovorí ÁNO a prijíma Božiu ponuku. Odchádza navštíviť svoju tetu Alžbetu, aby jej pomohla. Je presvedčená, že jej dieťa je Synom Božím a chce mu slúžiť celý život. Na svadbe v Káne práve na jej prosbu urobí Ježiš prvý zázrak. Na Simeonovo proroctvo o jej utrpení aj o utrpení jej Syna odpovedá pokorne a prijíma toto Božie navštívenie. Sprevádza Syna až pod kríž. Po nanebovstúpení Krista stáva sa vzorom modliacej sa Cirkvi. A teraz, z toho čo sme si povedali, zhrňme si, v čom spočíva Máriino šťastie? Je to v službe. Mária slúži Bohu aj blížnym.
My, ktorí sme sa tu dnes zhromaždili, sme Máriine deti, preto si zoberme z nej príklad. Keď služba urobila Máriu šťastnou, urobí šťastnými aj nás. Slúžme teda Bohu aj blížnym. Bohu slúžime vtedy, keď sa usilujeme plniť si svedomito náboženské povinnosti a blížnym vtedy, keď v nich vidíme Krista a milujeme ich ako seba samých. Hovoríme tomu dobré medziľudské vzťahy. Kresťan by mal oplývať službou a mal by si byť vedomý, že tieto služby sú vzájomne spojené: v Bohu slúžim blížnym a v blížnych slúžim Bohu. Potom môžeme vlastniť aj veľký dom, aj bohatstvo, aj moderné automobily, ale to všetko budeme vnímať ako Boží dar, ktorý nám má pomôcť, aby sme šťastne prišli k Bohu a všetko využili pre svoje dobro aj pre dobro blížnych.
Dejiny rozprávajú o sultánovi Saladínovi, ktorý si za svojho života nahromadil obrovské bohatstvo. Mal 700 debien zlata, 4 tisíc koní, 600 tiav ... a toto bohatstvo si starostlivo opatroval. Behom niekoľkých dní ťažko ochorel, a keď už cítil, že sa blíži koniec, zavolal si sluhu a odovzdal mu nový biely turban, ktorý si pripravil do hrobu, so slovami: Nastokni ho na dlhú tyč, nes ho ako zástavu po meste a krič: Ľudia, pozrite, toto je celé bohatstvo, ktoré si sultán berie do hrobu!
Už chápeme, že šťastie nemôže spočívať v bohatstve? Ak by sa niekto spoliehal iba na toto „šťastie“, predstúpi pred Boha s prázdnymi rukami. Ak ich však chce mať naplnené, musí ich naplniť službou Bohu i blížnym.
Teraz, v tejto chvíli, slúžime Bohu zbožnou účasťou na svätej omši. A kedy môžeme poslúžiť blížnym? Tiež už teraz, keď si podáme ruky alebo sa vzájomne ukloníme na znak pokoja. Nech pokoj a bratská láska panuje medzi nami teraz i cez celý nastávajúci rok. Potom budeme naozaj šťastní.