V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Lk 2, 1-14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Zima, sneh, vianočné stromy, oblátky, kapor, darčeky, a aj cesta do chrámu sú naše pravé Vianoce. V posledných rokoch sme si zvykli, že viac-menej sú bez snehu, čo považujeme za akúsi krivdu. Dokážeme si ich však predstaviť na južnej pologuli, kde je práve najhorúcejšie leto, ľudia majú voľno a kúpu sa v mori?
Misionár pôsobiaci v Afrike rozprával, že keď si jedna mamička pozrela náš vianočný pozdrav, na ktorom boli zasnežené smreky povedala: Neviem si predstaviť Vianoce u nás takto. My na polnočnú kráčame tropickou nocou. My si zasa u nás nevieme predstaviť Vianoce s teplotou + 40 stupňov Celzia.
Čo teda patrí k Vianociam? Sneh či tropické horúčavy? To nie je podstatné. Najdôležitejšie je posolstvo adresované pastierom: Zvestujem vám veľkú radosť ... A dôvod radosti? Ani sneh, ani páľava slnka na južnej pologuli, ale pokračovanie posolstva pastierom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Narodil sa každému z nás, čo je najväčší a jediný dôvod radosti.
Posolstvom Vianoc je Dieťatko ležiace v jasliach, ktoré káže lásku tým, čo sú na seba zlí. Tým, ktorí sa bijú či trápia iných, hlása miernosť a nie násilie a tým, ktorí bažia za slávou, hlása skromnosť. On Boh - Láska, nevynucuje si lásku od svojich detí, ale nás učí, že na to prišiel, aby nás miloval.
Neprišiel ako pozemský kráľ v kráľovskom rúchu, s korunou, na ktorej sa trblietajú diamanty, ale sa narodil v maštali ako bezmocné a chudobné dieťa. Tým ukázal, že jeho láska je nefalšovaná, že vonia viac ako všetky vône sveta. Vôňa jeho lásky prerazila aj pach maštale a už dvetisíc rokov jej aróma omamuje milióny ľudských sŕdc, lebo má moc zničiť zlo.
V nemocnici ležalo šesťročné dievčatko po ťažkej operácii. Boli Vianoce a zdravotná sestrička sa ho pýtala, čo by si priala od Ježiška. Bábiku, hru, bicykel a šaty. Ona ju však zastaví a pýta sa: Nie je to veľa? Vieš, koľko je na svete detí? Ako by ich všetky Ježiško mohol obdarovať, keby každý mal toľko prianí? Dievčatko privrelo oči, zamyslelo sa a následne sa jej na tvári zjavil úsmev a povedalo: On to môže!
Dievčatko si ani neuvedomilo, akú úžasnú pravdu povedalo. Ježiš naozaj môže všetko. Možno aj vám nikto nepomohol, nikto nereagoval na vašu chorobu, nikto vám nepomohol s nesením kríža ... Neviete, ktorým smerom máte kráčať, ste bezradní, lebo nik vám nepodal pomocnú ruku a nik vás nechápe ... Ježiš to však môže urobiť všetko!
Prajem vám, aby narodený Ježiš každému udelil hojnosť darov pre dušu i pre pozemský život, aby ste tu a raz aj vo večnosti ho mohli oslavovať.