Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

4. pôstna nedeľa - rok A

Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci. Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“ Jedni tvrdili: „Je to on.“ Iní zasa: „Nie je, len sa mu podobá.“ On vravel: „Ja som to.“ Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“ Niektorí farizeji hovorili: „Ten človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa. Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“ On odpovedal: „Je prorok.“ Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von. Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“ On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“ Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“ On povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Jn 9, 1. 6 – 9. 13 – 17. 34 – 38

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Kňaz pôsobiaci počas vojny v poľnej nemocnici si spomína, ako raz videl stáť v nemocničnom parku vojaka o paliciach, lebo mal iba jednu nohu, ktorý z oboch strán ešte podopieral slepého vojaka. Jednonohý viedol dvoch nevidiacich. Keby sme my patrili k tým nešťastníkom, aký postih by sme si vybrali? Asi každý by bral miesto jednonohého vojaka, lebo on predsa má zrak.
Aj človek, ktorého spomína dnešné evanjelium, si bol dobre vedomý, čo znamená nemať zrak, nikdy nevidieť ľudskú tvár, nevnímať pestrosť farieb a žiť v neustálej tme. Aj preto sme pozorne a s napätím počúvali dnešný príbeh, fandili postihnutému človekovi a potom v duchu ďakovali Ježišovi, že mu pomohol a vrátil zrak.
Ježiš sa však chce cez tento príbeh prihovoriť a upozorniť nás, že okrem slepoty tela existuje ešte strašnejšia slepota – slepota duše. Vy sami ste si už mnohokrát povedali, keď ste precitli z dajakej chyby alebo omylu: Kde som mal vtedy oči? Bol som vari slepý, že to som nevidel alebo nechcel vidieť? Je pravda, že hoci dobre vidíme telesnými očami, v duchovnej oblasti sme veľmi často slepí. Nepravdu pokladáme za pravdu, nespravodlivosť za spravodlivosť, zlo za dobro… Potvrdzujú to mnohé príbehy zo života.
Muž, ktorý v deň sobáša vidí v manželke najkrajšiu bytosť na svete a oboma rukami ju neustále s láskou hladká, tými istými rukami ju o nejaký čas z nenávisti zaškrtí! Čo sa tu stalo? Hriech zatemnil mužov duchovný zrak.
Alebo žena, ktorá je tak citlivá, že nedokáže zabiť ani muchu, preto radšej otvorí oblok a vypustí ju, dokáže zabiť dieťa pod svojím srdcom. Ako je to možné? Hriech zatemnil jej duchovný zrak.
Na mladých manželov dal zasa starý otec prepísať dom, s tým, že nechajú ho v ňom dožiť. Oni mu však ani nie po roku dajú najavo, že je v dome neželaná osoba, zavadzia a smrdí. Dedko odišiel do Domova dôchodcov, kde žil ešte desať rokov a za ten čas ho mladí neprišli ani raz navštíviť. Ba keď zomrel, pobrali po ňom, čo malo aspoň dajakú cenu a neprišli mu ani na pohreb. Ako je to možné? Hriech im zatemnil duchovný zrak.
Podobných príbehov by sme mohli vymenovať desiatky, majú však pre nás jedno dôležité poučenie: je to naozaj hriech, ktorý spôsobuje duchovnú slepotu, cez ktorú nevidíme Boha ani blížneho. Žijeme, akoby Boha nebolo, akoby bol veľmi vzdialený, takže vlastne o nás nestojí a my si môžeme robiť, čo len chceme. Kto nám pomôže v tejto situácii? Je to len Ježiš, ktorý prichádza k nám a chce nám otvoriť oči. Ako? Blatom! Lebo oči zatemnené hriechom pokladajú za blato každé jeho slovo, milosrdenstvo, lásku… Či toto všetko nie je pre oči zatemnené hriechom ako blato, ako niečo prehnané, zastarané, nemoderné, spiatočnícke, tmárske, niečo, s čím by mal byť dnešný moderný človek už dávno vyrovnaný?! A predsa jedine týmto blatom môže byť vyliečená naša duchovná slepota, aby sme mohli zvolať spolu s uzdraveným človekom: Verím, Pane! Verím, znamená, správne vidím. V Ježišovom svetle správne vidím seba, blížneho a veci tohto sveta, preto mám k nim správny postoj, postoj Pánovho učeníka.
Aj okolo nás je veľa ľudí duchovne slepých. Môžeme ich rozdeliť do dvoch skupín:
– prví sú slepí bez vlastnej viny,
– druhí sú slepí z pýchy.
Do prvej skupiny patria tí, ktorí nemali možnosť sa stretnúť s Bohom, lebo im to nik neumožnil. Častokrát najväčší podiel viny nesú ich rodičia alebo ľudia, ktorí ich vychovávali. Tí ich naučili mať iba veľké ústa a široké lakte, ale nenaučili ich Božej láske. Pán sa však aj o nich postará a vždy nájde spôsob, ako sa im vhodne prihovoriť.
Druhá skupina je omnoho horšia, lebo blato pýchy, bohatstva, nezriadených žiadostí, lakomosti, nevery, zloby, lenivosti… im zastrelo oči a oni prestali vidieť Boha a rešpektovať jeho zákony. Ľahšie sa im žije v presvedčení, že všetko im je dovolené a nemusia rešpektovať dajaké pravidlá. Jeden, ktorý túto slepotu dobre poznal, bol aj svätý Augustín. Napokon však vyznal: Kiežby sme sa celý život starali o liečenie vnútorného zraku, lebo len okom duše vidíme Boha. Preto ľudia podobní jemu, musia, tak ako on, veľmi tvrdo na sebe pracovať, aby sa im vrátil zrak.
Do ktorej skupiny slepcov sa zaradím ja? Nezatemnila mi pohľad na Boha pýcha, zloba, lakomstvo, alebo iný neduh?
Kňaz, o ktorom bola reč na začiatku, stretol po mnohých rokoch jedného z tých slepcov a ten mu povedal: Trvalo to síce dlho, ale postupne som poznával, že teraz vidím do seba omnoho lepšie ako predtým. Niekedy mi je trocha ľúto tých, čo majú oči síce otvorené a myslia si, že všetko vidia a vedia, ale pritom o podstatných veciach a o svojom vnútri nevedia nič.
Využime zvyšné dni pôstu, aby sme si očistili duchovný zrak v dobrej veľkonočnej spovedi a zbavení blata hriechu opäť videli nášho milujúceho nebeského Otca. Nezabudnime, že oko kresťana sa pozerá trojakým smerom:
– do sveta, aby sme sa v ňom nestratili,
– do duše, aby sme seba a svoje postavenie správne pochopili,
– k Bohu, aby sme nikdy nestratili orientáciu a celým životom smerovali iba k nemu.

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00 (latinská), 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00
Pondelok - Sobota30 minút pred sv. omšou
Prvý piatok6:30 - 7:00, 11:00 - 12:00, 17:00 - 17:30

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116

Liturgický kalendár

Štvrtok - 3.12.
Svätého Františka Xaverského, kňaza
(spomienka)
Piatok - 4.12.
Svätého Jána Damascénskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi
Svätej Barbory, panny a mučenice
(ľubovoľná spomienka)
Nedeľa - 6.12.
2. adventná nedeľa
Pondelok - 7.12.
Svätého Ambróza, biskupa a učiteľa Cirkvi
(spomienka)
Utorok - 8.12.
PRIKÁZANÝ SVIATOK – Nepoškvrnené počatie Preblahoslavenej Panny Márie
(slávnosť)
Viac ...


Nevyhováraj sa, neospravedlňuj svoje chyby, radšej ich naprav. sv. Don Bosco

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116


Nevyhováraj sa, neospravedlňuj svoje chyby, radšej ich naprav. sv. Don Bosco