Sú veci, ktoré zostávajú pre nás nepochopiteľné, aj keď ich počúvame alebo prežívame dlhé roky. Môžeme to tvrdiť aj o niektorých udalostiach, ktoré sú zachytené v evanjeliách. Smelo sem možno zaradiť aj Kristove blahoslavenstvá, lebo aj keď kresťanstvo má za sebou už dvetisíc rokov, mnohí ich obsah nepovažujú za šťastie.

Možno aj nás zaráža Kristov pohľad na to, čo nazýva šťastím človeka. Je to opak toho, čo my chápeme ako nešťastie: chudoba, hlad, smäd, plač, prenasledovanie… Na prvý pohľad nám to znie nelogické, nezmyselné, ale pri hlbšom a dôslednejšom zamyslení, musíme konštatovať, že Ježišove blahoslavenstvá sú dvojnásobným kľúčom k šťastiu človeka – tu na zemi, ale aj vo večnosti.

Lebo to, čo my obyčajne považujeme za šťastie, nie je vždy šťastím. Každé ľudské šťastie má aj svoju odvrátenú tvár. Za šťastie považujeme mať prácu, ale pritom zabúdame, koľko pracovných úrazov a chorôb z povolania nám hrozí. Podobne aj peniaze, ktoré sú síce potrebné, ale nemôžu byť jediným šťastím človeka. Koľko nešťastí a tragédii už spôsobili? Koľko manželstiev na nich stroskotalo? Koľké deti pre ne zanevreli na rodičov a koľkí blízki sa stali kvôli ním nepriateľmi na život a na smrť? Podobne je to aj zo zdravím. Koľko ľudí svoje zdravie zneužíva na hriech, opilstvo, užívanie drog, nemravnosť…? Koľkokrát počujeme vzdychať človeka, ktorý v nešťastí a v utrpení sa nazdáva, že snáď dajaký kríž a choroba by dokázala odvrátiť jej dieťa, manžela, otca, manželku, matku… od hriechu a nerestí.

Ale aj napriek týmto nebezpečenstvám túžime po šťastí a hľadáme ho. Čo je pre človeka šťastím? Pre chudobného peniaze, pre nezamestnaného práca, pre hladného pokrm a smädného nápoj, pre nemilovaného láska, pre smútiaceho potešenie… Obyčajne hľadáme šťastie v tom, čo nemáme a bývame nešťastní, ak sa naša túžba nemôže uskutočniť.

Istá čitateľka sa obrátila na redakciu a prosila o radu: Môj muž bol dlhší čas nezamestnaný. Teraz konečne zohnal prácu, ale je málo zaplatená. Z toho dôvodu som musela zobrať ešte jednu prácu, ktorá býva vo večerných hodinách, preto naše deti sú väčšinou samé. Desaťročná dcéra sa stará o mladšieho súrodenca, pokiaľ manžel nepríde z práce. Moje priateľky trávia prázdniny s deťmi pri mori, ale my si to nemôžeme dovoliť. Takýto život ma vôbec neteší. Navštívila som aj veštkyňu, ktorá mi predpovedala šťastie. Ale toto má byť šťastím? Psychológ spolupracujúci s redakciou jej odpovedal, že bez peňazí je síce zle, ale nech ju uspokojí to, že v podobnej situácii sa nachádza aj veľa iných ľudí a oni sa snažia život vnímať optimistickejšie. Poukazuje, že šťastie nie je iba v peniazoch, veď ona aj jej manžel sú zdraví a majú deti, ktoré sú šťastím života. Odporúča jej, aby sa snažila nájsť plnohodnotnejší postoj k životu, a to v záujme svojich detí, lebo všetko prenáša na ne a raz to môže negatívne poznačiť ich život. Radí jej, aby sa snažila radostnejším pohľadom na život urobiť šťastnými seba, manžela, deti, svoje okolie.

Ježiš nám dnes hovorí, ako na to. Je nepomerne väčším šťastím byť chudobný v duchu, ako byť otrokom hmoty, majetku a peňazí. Blahoslavená chudoba dovoľuje každému srdcu byť bohatým na lásku. Dnešný svet ponúka bohatstvo peňazí, majetkov, ale je chudobný na lásku, pokoj, porozumenie, šťastie. Neznáša plač, hoci aj on môže byť znakom šťastia a života. Plač novonarodeného dieťaťa je pre rodičov tým najkrajším koncertom, slzy ľútosti sú symbolom nového začiatku. Spomeňme hriešnicu, ktorá vo farizejovom dome slzami ľútosti získala Ježišovo odpustenie, Peter po zapretí Krista horko zaplakal, čo Judáš nedokázal. Plakal aj Ježiš pri Lazárovom hrobe alebo pri mŕtvom naimskom mládencovi, čím naznačil ich vzkriesenie a život.

Ježiš blahoslaví aj tichých, hoci svet hynie pod lomozom strojov, pod krikom neustávajúcej propagandy, pod decibelmi diskoték… Je doslova ťažko nájsť kúsok tichého miesta… Ale predsa ticho lieči a uzdravuje. A v tomto neustálom hluku je ohlušovaná aj duša množstvom hriechov a následnými výčitkami svedomia. Tichí sú blahoslavení, lebo ticho ich vnútra, ich duše, umožňuje im lepšie počuť Boží hlas.

Netreba dokazovať, akým šťastím je pre ľudstvo pokoj. Ale nestačí o ňom iba rozprávať, poprípade vytĺkať z neho politický kapitál, ale je predovšetkým potrebné mať dobrú vôľu ho šíriť. Človek má najskôr budovať pokoj v sebe, vo svojej duši, vo svojom svedomí, až potom ho môže ďalej šíriť, čo bez Boha nejde.

Zákon človekovi obyčajne zakazuje, čo nesmie robiť. Za porušenie zákona hrozia sankcie. Šťastie človeka vidí v negácii. Budeš šťastný, ak sa tohto nedopustíš. Ježišove blahoslavenstvá pozitívne poukazujú, čo má človek robiť, aby svojím postojom a snahou získal šťastie a bol blahoslavený.

Čo mňa dokáže urobiť šťastným? To, čo ponúka svet alebo to, čo ponúka Ježiš Kristus?