Je čas dovoleniek, čas oddychu a pohody, čas, kedy načerpáme nové sily do ďalšej práce, do štúdia, a aj do všedných dní.

Dnešné evanjelium zachytáva usmiatych ale zároveň aj unavených apoštolov, ktorí prichádzajú k Ježišovi zo sveta. Nadšene mu hovoria o zázrakoch, ktoré konali v jeho mene, o kázňach, ktoré oslovili množstvo ľudí a tým ich získali pre nebeské kráľovstvo. Ježiš ich nielen pochváli za dobre vykonanú prácu, ale im prikáže aj oddychovať, lebo vie, že musia načerpať nové sily pre evanjelizáciu. Apoštoli s radosťou poslúchnu svojho Majstra.

Čas dovoleniek je možnosťou na oddych a „vypnutie“ z každodenných starostí. Bolo by to málo, keby sa tak dialo iba raz v roku. Preto nám dobrý Boh dáva na odpočinok jeden deň v týždni – nedeľu. Vo Svätom písme čítame, že Boh šesť dní pracoval a na siedmy deň odpočíval. Siedmy deň si vyhradil pre seba a nám určil program, ako ho aj my máme prežiť: Zúčastni sa na svätej omši, vyhýbaj sa ťažkej namáhavej práci, venuj sa svojej duši, svojmu telu a svojmu okoliu!

Význam nedele veľmi dobre chápali aj prví kresťania. Svätý Justín, ktorý zomrel okolo roku 167, píše: Kresťania sa zídu na určitom mieste, čítajú z pamätí apoštolov, vypočujú si povzbudivé slová predsedu liturgického zhromaždenia. Potom vstanú, modlia sa, obetujú chlieb a víno. Kňaz prednáša Bohu prosby a všetci odpovedajú: Amen! Napokon sa rozdeľujú obetné dary. To, čo zostane, diakoni odnesú tým, ktorí nemohli prísť. Tí, čo sú majetní, dávajú svoje dary, ktoré sa odovzdajú predsedovi zhromaždenia, ktorý ich potom rozdeľuje na podporu vdov, sirôt, väzňov a núdznych. A napokon prví kresťania dodávajú: V nedeľu sa schádzame preto, lebo vtedy vstal z mŕtvych náš Spasiteľ – Ježiš Kristus. Vidíte, ako krásne prežívali nedeľu prví kresťania. Takto strávená nedeľa je naozaj dňom oddychu a povznesenia duše k Bohu.

Teraz si však položme ruku na srdce a zamyslime sa, aké sú naše nedele. Prežívam ich, ako si praje Boh alebo, proti jeho vôli, ťažko pracujem, nezúčastňujem sa svätých omší a nevenujem sa ľuďom okolo seba? Niekto môže namietať, že inokedy nemá na prácu čas a kedy si už má len pospať, ak nie v nedeľu? Nezabúdajme na to, keď nedeľu neprežijeme tak, ako si to praje Boh, trpí naše okolie, rodina, deti a aj duša. Ako môžeme čakať od Boha pomoc, keď prvý deň v týždni začíname bez neho?

Nedeľa má viacero funkcií. V prvom rade je to funkcia náboženská, kedy sme upozornení na povinnosť zúčastniť sa na celej svätej omši. Ďalej, nedeľa má funkciu sociálnu, keď nám dáva príležitosť navštíviť starých, chorých a núdznych. Potom má nedeľa funkciu spoločenskú, aby sa ľudia stretávali s najbližšími a vzájomne prehlbovali svoje rodinné vzťahy. Napokon, nedeľa má aj kultúrnu funkciu, kedy sa ľudia majú možnosť odreagovať v prírode, v kine, v divadle alebo pri športe. Uvedomujeme si, že nedeľa je naozaj veľmi dôležitý deň v našom živote? Ako ju prežívame? Cítime, koľko lásky a pozornosti nám Boh preukazuje práve v nedeľu? Prijímame jeho ponuku?

Legenda rozpráva o istom učencovi, ktorý mal za úlohu zostaviť kalendár. Trápil sa nad ním a po dlhom čase, keď ho mal už hotový, prišiel za ním diabol a žiadal, aby mu v kalendári vyhradil jeden deň v týždni. Učenec po dlhom uvažovaní mu dal nedeľu, s tým, že predsa ľudia v tento deň nemôžu tak veľmi urážať Boha, ako v ostatné dni. Nedeľa je predsa dňom úcty, modlitby a pokoja. Po čase diabol opäť prišiel za učencom a ďakoval mu za nedeľu, lebo práve vtedy má žatvu. Odrádza ľudí od Boha, od odpočinku, od starostlivosti a záujmu o rodinu. Učenec sa pýtal, ako sa mu to darí. Odpovedal, že využíva ľudskú lenivosť a lakomosť.

Legenda obsahuje v sebe veľa pravdy a je pre nás výzvou, aby sme nedávali diablovi šancu, lebo z počiatočnej vlažnosti môže vzniknúť úplná náboženská ľahostajnosť. Zúčastňujme sa na nedeľných bohoslužbách, navštevujme našich núdznych, stretávajme sa a venujme sa našim najbližším a oddychujme v nedeľu, aby sme ju naozaj prežívali ako Boží deň. Potom naše okolie bude z nás cítiť v celom ďalšom týždni Ježišovu lásku a dobrotu.