Evanjeliá nám približujú rozličné situácie z jednotlivých etáp Ježišovho života. Udalosť, ktorá je opísaná v dnešnom evanjeliu, odohrala sa na poslednej Ježišovej ceste do Jeruzalema, v starom meste Jerichu. Tam žil onen mýtnik a bohatý farizej Zachej. Hoci veľa o Kristovi počul, predsa chcel ho vidieť aj na vlastné oči. Bol však malej postavy a kvôli tomu, že Ježiša neustále obklopovali zástupy, nemal ho šancu vidieť. Vyliezol preto na figovník, ale keď ho Ježiš zazrel, povedal mu: Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome! Potom vstúpil do domu človeka, ktorého Židia považovali za verejného hriešnika, urobil ho svojím príbytkom a posvätil ho.

Podobne sa aj náš chrám v deň svojho posvätenia stal domom milosti a spásy pre všetkých tých, ktorí doň vstúpia. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ľudia od pradávna zasväcujú určité miesta výhradne Božej službe, a preto budujú kostoly. Robia tak nielen z povinnej úcty, lásky a vďaky voči Bohu, ale aj z poslušnosti, lebo Boh v Starom zákone výslovne žiadal, aby mu postavili dom. A robia to aj z vlastnej potreby, aby mali isté a príhodné miesto, kde by spoločne, dôvernejšie a zbožnejšie ako doma, mohli predkladať Pánovi svoje prosby.

Kostol však nie je iba Božím domom, ale aj skutočným príbytkom Ježiša Krista. V deň posviacky nového chrámu býva slávená svätá omša, táto nekrvavá obeta Nového zákona, v ktorej Kristus na slová premenenia, zostupuje do spôsobov chleba a vína, obetuje sa za nás a zostáva navždy prítomný medzi nami. Aj v našom kostole je Pán prítomný už dvestodeväťdesiatjeden rokov, čaká nás vo dne i v noci, v lete i v zime, ako „väzeň“ lásky na oltári i vo svätostánku. Napadlo nás niekedy, keď ideme neskoro večer okolo kostola, opýtať sa: Ježišu, čo robíš? Čo myslíte, aká odpoveď by prišla zo svätostánku? Modlím sa za vás. Lebo my všetci sme pred ním Zachejovia, maličkí a hriešni! Preto môžeme volať so starozákonným patriarchom Jakubom: Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!

Kostol je pre nás aj miestom spásy. Keď Ježiš vstúpil do Zachejovho domu, povedal: Dnes prišla spása do tohto domu. Chrám sa stal príbytkom toho, ktorý nám priniesol spásu, stal sa príbytkom darcu všetkých milostí. Na oltári má Kristus trón lásky a milosti, tu očakáva naše chvály, vďaky, prosby a kajúce vzdychy a tu sa denne obetuje svojmu Otcovi. Na tomto mieste sa nám ohlasuje učenie spásy, Božie slovo, ktoré Pán odovzdal Cirkvi, aby ho zachovávala a neporušené odovzdávala až do konca sveta. Kresťanské chrámy boli miestami, kde sa ozýval hlas kazateľov evanjelia, a ak Kristus blahoslaví tých, ktorí počúvajú a zachovávajú Božie slovo, je to práve chrám, kde sa hlása a nám sa odovzdáva.

Okrem svojho učenia zveril Ježiš Cirkvi aj sviatosti, tento sedmorý prameň, ktorým sa vlieva do našej duše Božia milosť. Je to chrám, v ktorom sme boli pokrstení, pobirmovaní, v chráme pristupujeme k sviatosti zmierenia a prijímame Pána v Eucharistii. V chráme si snúbenci vysluhujú sviatostné manželstvo, kandidáti kňazstva prijímajú kňazskú vysviacku a chorí zasa sviatosť pomazania. Do chrámu viedla naša prvá pozemská cesta a dávno po tom, čo nás na tomto svete nebude, Cirkev sa v chráme bude modliť pri svätých omšiach za nás, za naše nesmrteľné duše. Dnes prišla spása do tohto domu. Tieto slová platili v našom chráme skoro pred troma storočiami pri jeho posvätení, ale platia aj dnes, pre každého, kto sem vstúpi a prosí o pomoc a požehnanie.

Na svojich potulkách svetom zaiste navštívite aj kostoly. Sú to skvosty svojej doby. Tieto chrámy aj po stáročiach hovoria o tých, na ktorých si dnes už nespomíname, prípadne vieme len o veľkých a slávnych staviteľoch. A predsa, tieto chrámy hovoria o láske človeka k Bohu. Kostol bol, je a bude pre veriaceho človeka miestom, kde sa stretáva viac ako inde v živote so svojím Bohom. Preto kostolu venuje to „naj“ zo svojho ducha, šikovnosti, zručnosti, nadania a vkusu. A je to správne. Bohu predsa patrí dať to „naj“.

Povzbudení Zachejom, ktorý hovorí: Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným, a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne… dajme Bohu aj my to najcennejšie čo máme, seba a svoje životy.