Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

4. veľkonočná nedeľa – rok C

    Ježiš povedal: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“

Jn 10, 27- 30

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Mnoho umelcov sa pokúsilo vykresliť alebo znázorniť Krista ako dobrého pastiera. Majestátne kráča pred svojím stádom a jedna z oviec má tú výsadu, že ju nesie na pleciach. Ovce ho verne nasledujú, počúvajú jeho hlas a on zasa vníma ich potreby a stará sa o dobrú pašu a bezpečnosť. V takomto obraze je mnoho duchovnej útechy. Ježiš tu vystupuje ako novozákonný Mojžiš, ktorému nebeský Otec zveril úlohu vyviesť ľud z Egypta do zeme istoty. Ježiš, náš pastier, zjednocuje sa so svojím Otcom a hovorí: Ja a Otec sme jedno. Má byť v našom záujme, aby sme ho nasledovali.
Príchod jediného a pravého pastiera – Mesiáša, predpovedal už prorok Ezechiel, šesťsto rokov pred jeho narodením: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň. Vyvediem ich spomedzi národov, pozbieram ich z krajín, privediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť po vrchoch Izraela, pri potôčkoch a všetkých bydliskách krajiny. Po najhojnejších pastvách ich budem pásť, na vrchoch izraelského pohoria budú ich nivy, tam budú košiariť na výbornom trávniku. Budú sa pásť na záživnej paši, po vrchoch Izraela. Sám budem pásť svoje ovce a sám ich dám do košiara, hovorí Pán, Boh. Stratené vyhľadám, odohnané zavrátim, poranené obviažem, nemocné posilním, vykŕmené a nemocné ochránim a budem ich pásť svedomito.
V Starom zákone je bežne označený Izrael ako Božie stádo, ale tiež je známe, že nie všetci, ktorí sa pasovali do úlohy pastiera, boli toho schopní. Väčšina vo svojej zaslepenosti sa skôr snažila ľud odtrhnúť od pravého pastiera. Títo samozvaní pastieri sa skôr zaujímali o svoj osobný prospech a hmotné výhody, preto pokrm, ktorý poskytovali stádu bol suchý a nezáživný. Ľud veľmi skoro vycítil, kto to s ním myslí vážne, preto Ježiša na jeho cestách nasledoval veľký zástup, ktorý vycítil, že učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci. Preto z Ježišových úst počuť priame odsúdenie nesvedomitých pastierov, z čoho potom nasledovala priama roztržka medzi ním a oficiálnymi predstaviteľmi Izraela.
Ako sme už spomenuli, obraz Dobrého pastiera býval často námetom ľudovej tvorivosti. Aj keď pre niektorých tieto maľby pôsobia naivne, predsa by sme sa mali nad nimi zamyslieť, lebo nikde z nich nevidno fyzickú alebo morálnu prevahu Ježiša nad stádom. Písmo majstrovsky vykresľuje to, čo je naznačené rukou ľudového umelca: Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.
Každý kresťan má účasť na Kristovom kňazskom, učiteľskom a pastierskom poslaní. Ale okrem týchto všeobecných povinností sú ustanovené v Božom ľude aj pastierske, učiteľské a kňazské služby, vyplývajúce z príslušného svätenia. Nemôžeme pochybovať, že Boh v každej dobe volá ľudí zo všetkých národov a jazykov, aby sa celkom dali do služieb evanjelia. Táto cesta nebola nikdy ľahká, existuje mnoho prekážok, ktoré odvádzajú pozornosť od Božej výzvy. Asi najväčšia prekážka pre duchovné povolanie tkvie v tom, že treba nielen hlásať Kristov kríž, ale ho aj niesť. V týchto alebo iných ťažkostiach môže pomôcť predovšetkým Božia milosť, o ktorú treba vytrvalo prosiť. Keďže len Boh môže dať apoštolské poverenie, je potrebné sa veľmi modliť za tých, ktorí majú byť zvlášť vyvolení za Ježišových nasledovníkov.
Bolo by však veľmi úzkym poňatím Kristovho pastierskeho poslania, keby sme sa obmedzili len na tzv. „oficiálnych“ služobníkov Cirkvi. Každý veriaci má byť živým Kristom, má žiť, zmýšľať a konať tak, ako by na jeho mieste žil, zmýšľal a konal Ježiš. Práve to je zvláštnou vlastnosťou kresťanstva, že život veriaceho sa nemôže rozvíjať v samostatnosti. Veriaci majú vieru žiť a vyznávať spoločne. Ak by sa ktosi stránil a vzďaľoval od kresťanského spoločenstva, podobal by sa stratenej ovci. Kresťan nemôže žiť sám, potrebuje lásku rozdávať a tiež ju aj prijímať. Obidvoje sa uskutočňuje v Cirkvi. Doznajme si však, že pre mnohých Cirkev, Boží ľud, bratské spoločenstvo…, znamená veľmi málo. Mnohí katolíci si myslia, že sú dobrými kresťanmi a pritom nespolunažívajú s ostatnými veriacimi, nemajú vzťah k nim, nepoznajú ich, a ani ich nechcú spoznať.
Nový farník sa spýtal svojho farára, akú kapacitu má chrám. Spí tu päť stoviek, odpovedal farár. A pokračoval: Ak si tu kdesi na okraji a nesústreďuješ sa na bohoslužbu, potom je to, akoby si spal. Míňaš hlavný bod toho, čo sa tu odohráva. Nikdy nespoznáš Krista takýmto spôsobom. Je veľa komponentov ktoré napomáhajú oživovať bohoslužobnú skúsenosť: história, tradícia miesta, kde sa stretávame, steny nasiaknuté modlitbami tých, ktorí už odišli do večnosti, spev, ktorý dvíha naše duše a pomáha nám zacieliť sa na nádherné veci, harmónia v prosbách, aj ticho, kedy Boh k nám hovorí a tiež samotný fakt, že sme spolu… Ale v centre je komunikácia zhromaždených s Kristom. Skúsenosť živej, intenzívnej Božej prítomnosti v Kristovi Ježišovi. O tom všetkom je naše zhromaždenie v Cirkvi. Ak prichádzame z nejakých iných dôvodov, tak by bolo lepšie, keby sme ostali doma spať.
V Ježišovi vidíme uskutočnenie jeho učenia. Žiada nás, aby sme ho nasledovali a konali ako on. Kresťan je natoľko kresťanom, nakoľko sa denne snaží usporiadať svoj život v Ježišovom duchu. Tak ako nie všetky maľby Dobrého pastiera sú vydarené, tak je tomu aj s nami. Hoci nie sme všetci rovnakí, máme sa každý podľa svojich schopností usilovať ukazovať okoliu neskreslenú podobu Ježiša Krista.
Budúcnosť je v Božích rukách a tie nám budú žehnať, ak budeme stále počúvať jeho hlas a kráčať za ním. Vtedy sa staneme originálmi, a nie iba napodobeninami kresťanov.

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00 (latinská), 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00
Pondelok - Sobota30 minút pred sv. omšou
Prvý piatok6:30 - 7:00, 11:00 - 12:00, 17:00 - 17:30

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116

Liturgický kalendár

Streda - 25.11.
Svätej Kataríny Alexandrijskej, panny a mučenice
(ľubovoľná spomienka)
Nedeľa - 29.11.
1. adventná nedeľa [rok B, cyklus I.]
Pondelok - 30.11.
Svätého Ondreja, apoštola
(sviatok)
Štvrtok - 3.12.
Svätého Františka Xaverského, kňaza
(spomienka)
Piatok - 4.12.
Svätého Jána Damascénskeho, kňaza a učiteľa Cirkvi
Svätej Barbory, panny a mučenice
(ľubovoľná spomienka)
Viac ...


Pravá radosť k nám neprichádza od stvorenia, ale od Tvorcu. sv. Bernard z Clairvaux

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116


Pravá radosť k nám neprichádza od stvorenia, ale od Tvorcu. sv. Bernard z Clairvaux