Mnohí ľudia, najmä starší, sú fanúšikmi seriálov. A hoci bývajú častokrát nekonečné, nenechajú si ich ujsť a nevedia sa dočkať hodiny, kedy sa bude ďalšie pokračovanie vysielať.

Čosi podobné môžeme vnímať aj v evanjeliách minulej a dnešnej nedele. Minulú nedeľu Ježiš rozprával o boháčovi, ktorý si naplánoval pekný, bezstarostný život a hoci si nahromadil veľký majetok, neužil si ho. Večer si ľahol, ale ráno sa už nezobudil. Jeho majetok si rozdelili iní, ale čo bolo najhoršie, pred Bohom zostal veľkým chudákom. Nemal nič, čím by sa preukázal pred Božím súdom, a preto bol vypovedaný z večnej blaženosti.

Dnes sme počuli akési pokračovanie a hoci myšlienka je rovnaká, Ježiš ju inak rozviedol. Povedal: Bedrá majte opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí očakávajú svojho pána, keď sa má vrátiť zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán pri svojom príchode nájde bdieť. Veru, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu a bude ich obsluhovať.

Pán Ježiš hoci vzal toto prirovnanie z bežného života, chcel ním vyjadriť dôležitú duchovnú skutočnosť. Chcel nás upozorniť, aby sme boli pripravení na smrť. Keďže nám však neoznámi, kedy to bude, radí nám, čo máme robiť, aby nás nezaskočila: Buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.

To, že Ježiš hovorí pravdu, dokazujú denno-denné príbehy, ktoré potvrdzujú náhle úmrtia ľudí. Niektorí zomrú na ceste do práce, iní na dovolenke, ďalší pri autohaváriách. Niektorých skolí zákerná choroba, iní sa utopili či boli zabití elektrickým prúdom… Preto Ježiš hovorí, aby sme bdeli a boli pripravení. Táto výzva je aktuálna aj v bežnom živote. Lety kozmických lodí s ľudskou posádkou sa stali už bežnou záležitosťou, ale koľko odborníkov, vedcov a technikov bdie vo dne i v noci pri rozličných prístrojoch, ktoré let kontrolujú?! Máme aj veľa povolaní, ktoré vyžadujú nepretržitú prácu, lebo čím je spoločnosť vyspelejšia, tým viac potrebuje bdieť nad kľúčovými odvetviami, aby sa ich chod nezastavil. Mohli by sme hovoriť aj o prírode, o jej úžasných záhadách, účelovosti, ale aj o tom, že nad týmto dokonalým poriadkom musí niekto bdieť. Naša viera nás učí, že Boh nielen svet stvoril, ale ho aj udržuje.

Bdieť musíme aj nad svojím životom, aby sme si jeho dôležité okamihy neskazili, veď sa skladá z dlhého radu dní, týždňov, mesiacov a rokov. Sú obdobia, keď sa v ňom nič mimoriadne nedeje, ale sú minúty, sekundy a chvíle, v ktorých sa rozhoduje o dôležitých veciach, ktoré menia jeho smerovanie. A iste chápeme, že tou najdôležitejšou chvíľou je smrť, ktorá môže byť rýchla a náhla ako sa denno-denne o tom presviedčame.

Svätý Izák Sýrsky hovorí: Požehnaný je človek, ktorý pamätá na svoj odchod z tohto života a pretína putá s potešeniami tohto sveta, pretože mnohokrát príjme blaženosť pri svojom odchode. Ale človek, ktorý je spútaný svetskými vecami a ich potechou je zbavený života. Neviem, čo o ňom povedať, okrem plaču, neutíchajúcim nariekaním a lamentovaním, ktorého zvuk láme srdcia tých, ktorí to počujú.

Obráťme sa k Bohu a prosme za všetkých, ktorí musia bdieť, lebo pracujú v nepretržitých službách, stoja pred dôležitým rozhodnutím, pred voľbou povolania, pred vstupom do manželstva, do rehole, do kňazského seminára… Prosme aj za tých, ktorých Pán náhle povolá z tohto sveta, ale prosme aj za seba, aby nás Pán našiel pripravených, keď si po nás príde.