Pastiersky List - bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského
Z príležitosti 13. výročia ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy, začiatku pôstneho obdobia 2021 a zbierky na Bratislavskú arcidiecéznu charitu
Milí bratia a sestry v Bratislavskej arcidiecéze,
prihováram sa vám, lebo minulý týždeň v nedeľu, 14. februára, sme oslávili
13. výročie ustanovenia Bratislavskej arcidiecézy, nášho duchovného spoločenstva.
V tomto období si osobitne uvedomujeme potrebu spoločenstva, ktoré nás môže posilniť.
Pandémia a hygienické opatrenia nás obmedzujú v spoločenských kontaktoch. Preto je
veľmi dôležité, aby sme dostupnými prostriedkami prežívali duchovné spoločenstvo.
Sme vďační, že teraz ako bratia a sestry v Kristovi vo všetkých farnostiach
a vo všetkých duchovných spoločenstvách, so vzájomnou prajnosťou sme spojení v našej
viere, nádeji a láske, ktorými sa obraciame k Pánu Bohu a aj k našim blížnym.
Dnešnou nedeľou vstupujeme do pôstneho obdobia a pripravujeme sa na slávenie
veľkonočných sviatkov.
Obráťme teraz pozornosť na text svätého evanjelia, ktorý sme pred malou chvíľou
počuli. Nachádzame v ňom jednoduché a hlboké posolstvo. Evanjelista svätý Marek to
vyjadril slovami:
„Duch hnal Ježiša na púšť. Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi
divou zverou a anjeli mu posluhovali.“
Ako tomu máme rozumieť?
Pán Ježiš bol na začiatku svojho verejného účinkovania. Najprv sa nechal pokrstiť
svätým Jánom Krstiteľom v Jordáne, vyjadril spoluúčasť na potrebe kajúcnosti, ku ktorej
vyzýval krstom v Jordáne svätý Ján Krstiteľ. A následne evanjelium hovorí, že Boží Duch
ho viedol na púšť a na púšti bol vystavený pokúšaniu.
Keď Pán Ježiš odišiel na púšť, odišiel do samoty, aby prežíval vnútorné sústredenie,
aby sa pripravil na verejnú činnosť, aby začal zápas o naplnenie poslania, ktoré mu bolo
zverené. Slová o pokúšaní poukazujú na to, že Pán Ježiš zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré
ohrozujú človeka.
Podstatou každého pokušenia je odsunutie Boha. Popri všetkom tom, čo sa v našom
živote zdá byť naliehavé, pokušenie spočíva v tom, že Boh sa javí ako druhoradý, ak nie
dokonca zbytočný a rušiaci prvok. Pokušením, ktoré nás ohrozuje v mnohorakých
podobách, je snaha nastoliť vo svete alebo aspoň vo svojom prostredí poriadok vlastnými
silami, bez Boha, počítať iba s vlastnými schopnosťami, uznávať za ozajstné iba pozemské
a materiálne skutočnosti a Boha dávať bokom ako nejakú ilúziu.
Pán Ježiš na púšti zostúpil do nebezpečenstiev, ktoré ohrozujú človeka, lebo
iba tak mohol byť padnutý človek pozdvihnutý: Podstatou Ježišovho poslania je to, že
musel vstúpiť do drámy ľudského bytia, musel zostúpiť až na dno ľudského jestvovania,
aby tým spôsobom a tam našiel „stratenú ovečku“, vzal ju na plecia a priviedol späť
domov, ako to on sám obrazne vyjadril v jednom zo svojich podobenstiev (porov.
Lk 15, 4-6).
Ježiš Kristus chcel zostúpiť do ľudského jestvovania v celom rozsahu a chcel objať
celé dejiny ľudského jestvovania počnúc od prvého človeka Adama. K Ježišovmu poslaniu,
k jeho solidarite s nami všetkými, ktorú vopred ukázal pri krste, patrí to, že sa vydáva
napospas hrozbám a nebezpečenstvám ľudskej existencie. V Liste Hebrejom je to
vyjadrené slovami: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal
milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám
prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní.“ (Hebr 2,17n) „Veď
nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný
vo všetkom okrem hriechu.“ (4,15) Udalosť pokúšania takto úzko súvisí s udalosťou krstu,
v ktorom Ježiš vstúpil do solidarity s hriešnikmi.
Vo svojej krátkej správe o pokúšaní (porov. Mk 1,13) predstavil evanjelista Marek
paralelu s Adamom, prvým v človekom v rajskej záhrade. Bolo to vyjadrené slovami: „bol
medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali“.
Púšť, ktorá je protikladom záhrady raja, sa stáva miestom zmierenia a spásy. Divá
zver, ktorá predstavuje tú najkonkrétnejšiu podobu ohrozenia človeka prostredníctvom
odporu stvorenia a moci smrti, sa stáva priateľskou ako v raji. Obrazom pokojného
spolunažívania s divými zvieratami, je vyjadrený ten pokoj, ktorý prorok Izaiáš ohlasoval
pre mesiášske časy: „Vtedy bude vlk bývať s baránkom a leopard spočívať s kozliatkom...“
(Iz 11,6) Tam, kde je premožený hriech, kde sa znovu nastoľuje harmónia medzi človekom
a Bohom, objavuje sa zmierenie stvorenstva, hriechom zranené a rozbúrené stvorenie sa
opäť stáva miestom pokoja, ako to neskôr povie svätý Pavol, keď hovorí o vzdychoch
stvorenia, ktoré „túžobne očakáva, že sa zjavia Boží synovia“ (Rim 8,19). Boží synovia
a dcéry, ktorí zmierení s Bohom, majú vo svojom vnútri duchovný pokoj.
Keď chceme vyjadriť jednoducho podstatu, spoznávame, že obrátenie sa k Bohu,
prináša vnútorný pokoj. Ten, kto obnoví svoj vzťah s Bohom, kto sa zmieri s Bohom, získa
vo svojom vnútri pokoj.
Pôstne obdobie je čas, kedy sme pozvaní, aby sme premáhali pokušenie odmietnutia
Boha, jeho odstránenia v našom živote, aby sme sa práve kajúcnosťou k nemu obrátili
a otvorili sa pre pokoj zmierenia s Bohom.
Na tejto duchovnej ceste sú nám odporúčané tri duchovné činnosti: modlitba,
almužna a pôst. Všetky tri nás otvárajú a zároveň udržujú vo vnútornom postoji
kajúcnosti, otvorenosti pre Boha. Ich dôsledkom je ochota k službe a láske voči
ostatným. Všimnime si dnes viac dobro almužny.
Na prvú pôstnu nedeľu sa koná zbierka na potreby charitatívnych diel v našej
arcidiecéze. V čase, keď sa nemôžeme stretať pri svätých omšiach v kostoloch, prosím,
podporte vaším príspevkom našu bratislavskú arcidiecéznu charitu prostredníctvom
online zbierky na internete na stránke precharituba.sk.
Charitatívne diela v čase pandémie sú osobitne užitočné. V nich sa prejavuje viera,
ktorá koná lásku. Veľmi cenná je napríklad služba „pošli tašku“, ktorou sa pomáha
seniorom a chorým s nákupmi potravín. Tieto služby sú užitočné v každej farnosti.
V spolupráci s Bratislavskou arcidiecéznou charitou pracujú farské charity aj
vo viacerých farnostiach našej arcidiecézy. Pri tejto príležitosti vás prosím, uvážte, akým
spôsobom by sa dala aj vo vašej farnosti zorganizovať a zriadiť farská charita, aby sa dalo
systematickejšie a dlhodobejšie poslúžiť vo vašej farnosti seniorom, chorým a všetkým,
ktorí sa dostali do dajakých ťažkostí. Aj na tento účel slúži naša charitatívna zbierka.
Nech teda nasledujúce pôstne obdobie prežívame v túžbe po vnútornom pokoji, ktorý
pramení zo zmierenia s Bohom, vzájomne sa v tom povzbudzujme a pomáhajme si.
Všetkých vás srdečne pozdravujem a v modlitbe prosím, aby vás stále chránil
a posilňoval všemohúci Boh, Otec, Syn a Duch Svätý. Amen.
+ Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita