Pastiersky List - bratislavského arcibiskupa metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského
k sviatku sv. Martina z Tours v roku 2023
Milí bratia a sestry,
prihováram sa vám z príležitosti sviatku patróna bratislavskej arcidiecézy svätého
Martina z Tours a som rád, že môžeme vytvoriť duchovné spoločenstvo. S vďačnosťou
myslím na všetkých kňazov, ktorí vám sprostredkujú moje slová čítaním pastierskeho
listu. Ďakujem Pánovi za každého z vás, ktorí zasa ochotne počúvate, lebo si želáte
duchovnú posilu.
Obráťme preto pozornosť k textom zo Svätého Písma, ktoré sme si pred chvíľkou
vypočuli. Biblické čítania nás dnes pozývajú, aby sme uvažovali o večnom živote, ktorý
vyplýva z jestvovania nášho láskavého nebeského Otca. Vy sami viete, že v tejto téme je
jasný rozdiel medzi veriacimi a neveriacimi, čiže dalo by sa povedať medzi tými, ktorí
majú nádej a tými, ktorí nemajú nádej na jestvovanie po telesnej smrti.
Počuli sme, že svätý Pavol napísal veriacim v Solúne: „Nechceme, bratia, aby ste
nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej.“
(1Sol 4,13). Viera, že náš Pán zomrel a vstal z mŕtvych, predstavuje rozhodujúci zlom aj
v otázke nádeje na večný život.
Situáciu kresťanov pred prijatím evanjelia, a teda pred prijatím posolstva
o Pánovom zmŕtvychvstaní, vyjadril svätý Pavol na inom mieste slovami: „v tom čase ste
boli bez Krista, [...] bez nádeje a bez Boha na svete“ (porov. Ef 2,12).
Náboženstvo Grékov či rímske pohanské kulty a mýty nedokázali objasniť
tajomstvo smrti, a tak prevládajúcu mienku spoločnosti v časoch svätého Pavla
vyjadroval staroveký latinský náhrobný nápis: „In nihil ab nihilo quam cito recidimus“,
čo znamená: „ako rýchlo padáme z ničoty do ničoty“.
Ak stratíme vedomie Božej blízkosti, ak odstránime Krista, spoločnosť vždy znova
upadá do prázdnoty a temnoty vlastnej zloby. A to sa odráža aj v prejavoch súčasného
myslenia viacerých ľudí, ktorí žijú svoj život bez objektívneho zmyslu, nasmerovania
alebo skutočných hodnôt.
V úryvku z evanjelia sme počuli známe podobenstvo o desiatich pannách, ktoré boli
pozvané na svadobnú hostinu. Tieto mladé osoby, pozvané na svadbu, sú obrazom
pozvania do nebeského kráľovstva, do večného života, ktoré platí pre všetkých
(Mt 25, 1- 13).
V obraznom rozprávaní Pána Ježiša v určitom momente z tých desiatich panien päť
vstúpi do sály na svadobnú hostinu, lebo v čase príchodu ženícha mali dostatok oleja
vo svojich lampách. Zostávajúcich päť osôb, ktoré sú označené ako nerozumné, tie sa
nedostali do svadobnej miestnosti, lebo neboli pripravené, nemali
vo svojich lampách dostatok oleja.
Akú skutočnosť zobrazuje v rozprávaní ten „olej“, ktorý je nevyhnutný
na to, aby sme boli pripustení na svadobnú hostinu?
Svätý Augustín (porov. Kázne 93, 4) a iní duchovní autori od najstarších čias v ňom
vidia obraz lásky, ktorá sa nedá kúpiť, ale sa prijíma ako dar, uchováva sa v srdci
a uskutočňuje sa v skutkoch. Pravá životná múdrosť tak spočíva v tom, že využijeme svoj
pozemský život na konanie skutkov milosrdnej lásky, pretože po smrti to už nebude
možné.
Keď budeme hodnotení Božím súdom, budeme posúdení na základe lásky, ako sme
ju uskutočňovali v pozemskom živote. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich
najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40; porov. Mt 25,31-46). A táto pravá láska je
darom nášho Pána, ktorý do nášho srdca a svedomia posiela svojho Ducha Svätého. Kto
verí v Boha-Lásku, nosí v sebe nepremožiteľnú nádej ako lampu, s jej pomocou prejde aj
cez noc smrti a dosiahne veľkú slávnosť života v Božom domove.
Môžeme povedať, že patrón našej arcidiecézy svätý Martin je pre nás zreteľným
vzorom človeka, ktorý si osvojil pravú múdrosť viery v Boha, ktorý je Láska, Láska, ktorá
sa obetuje za iných.
V starobylom životopise autor Sulpicius Severus zaznamenal duchovnú skúsenosť,
ktorú získal svätý Martin pri modlitbe. Pri jednej príležitosti, keď sa modlil, svätý Martin
vnímal, že stojí pred ním postava oblečená do kráľovských šiat, ovenčená korunou
zo zlata a drahých kameňov, v pozlátených topánkach s radostne rozjasnenou tvárou.
V prvom momente, ako Martin postavu uvidel, bol úplne ohúrený a obaja hodnú chvíľu
mlčali. Prvá sa ozvala kráľovsky oblečená osoba: „Pozri sa poriadne, Martin, a uznaj,
koho vidíš. Ja som Kristus. Prv než zostúpim na zem, chcel som sa najskôr ukázať tebe.“
Pretože Martin mlčal a nedával na to nijakú odpoveď, odvážila sa postava zopakovať
svoje opovážlivé tvrdenie: „Martin, prečo váhaš uveriť, aj keď ma vidíš?
[1]
Porov. Jn 20, 29: „Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“
Ja som Kristus.“
[2]
Porov. Mt 24, 5: „Lebo prídu mnohí v mojom mene a budú hovoriť: »Ja som Mesiáš.« A mnohých zvedú.“
Tu Sulpicius Severu poznamenáva, že Boží Duch Svätý pomohol Martinovi
pri duchovnom rozlišovaní, aby pochopil, že to nie je Pán Ježiš, ale diabol. A tak Martin
povedal: „Pán Ježiš nepredpovedal, že príde oblečený do purpurových šiat, ani že bude
ozdobený ligotavou korunou. Ja neuverím, že prišiel Kristus, pokiaľ ho neuvidím v tom
odeve a podobe, ako trpel na kríži, a pokiaľ neuzriem rany po klincoch na jeho tele.“
[3]
Porov. 1 Jn 4, 1-3: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta
vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že
Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o
ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.“
(porov. Sulpicius Severus, Život svätého Martina z Tours, Trnava 2019, str. 170-173)
Cez tento príbeh sa pred nami predstavuje duchovná múdrosť svätého Martina,
ktorý vie rozlíšiť prítomnosť Krista prostredníctvom uvedomenia si, že neprichádza
medzi ľudí v kráľovskom odeve a postavení, ale že jeho odevom
a postavením je jeho ochota obetovať sa za iných. Náš patrón sa práve tým
stal duchovným vzorom mnohých generácií, lebo napodobňoval svojho
Pána prostredníctvom obetavej lásky.
Milí bratia a sestry, aj my spoločne nasledujeme príklad pravej múdrosti, ktorá sa
prejavuje v obetavej láske voči iným. Našu milosrdnú lásku chceme prejaviť aj v tomto
roku Svätomartinskou zbierkou, ktorou môžeme pomôcť veriacim vo farnostiach
Jankovce, Nižná Sitnica, Korunková, Sopkovce a Pakostov, ktorých postihlo
zemetrasenie, predovšetkým na opravu kostolov, ktoré sú momentálne mimo užívania
z bezpečnostných dôvodov.
Je dobre, že sa v našom spoločnom uvažovaní nad úryvkami zo Svätého písma a nad
príkladom svätého Martina obnovujeme v duchu obetavej pomoci, ktorá je
sprítomnením Božieho Ducha, aby sme nosili v sebe ten „olej“ milosrdnej lásky, aby
horela lampa našej nádeje, aby sme mohli prejsť aj cez noc smrti a mať účasť na veľkej
slávnosti života v Božom domove.
K tomu vám všetkým žehnám: v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
+ Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita