Kontakt
3. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku, verne rad-radom opíšem, aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili. Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesta, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Lk 1,1-4; 4,14-21
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Kňaz, ktorý dlhé roky pôsobil v istej obci, kde každý každého poznal, spomína: V dome na konci ulice žila mladá žena s dieťaťom. Jej muž bol alkoholik, ktorý pravidelne chodieval neskoro v noci domov, pričom jej vždy vynadal a obviňoval ju z biedy, v ktorej žili. Raz, keď nenašiel v krčme obvyklých kamarátov, vrátil sa domov. Keď otvoril dvere, počul dajaké hlasy a hneď ho napadlo, že žena má doma milenca. Potichu vošiel do predsiene a počúval: Miško, a teraz sa pomodlíme za nášho otecka, ktorého mám veľmi rada a iste ho máš rád aj ty. Budeme prosiť, aby prestal chodiť neskoro v noci domov, a aby prestal míňať ťažko zarobené peniaze s kamarátmi. Dojatý muž po špičkách vošiel do izby, po lícach mu tiekli slzy a po rokoch padol na kolená a modlil sa s nimi.
Spomínaná žena preukázala veľkú duchovnú silu a lásku voči manželovi, čo nebolo zbytočné. To isté v podstate hovorí aj evanjelium dnešnej nedele, ktoré poukazuje na Krista, ktorý prišiel, aby všetkým ľuďom preukázal službu a lásku.
Všimnime si ako ju Ježiš uskutočňoval. Na svojich cestách Galileou nevynechal ani Nazaret, svoju rodnú obec. Pokladal si za povinnosť, aby sa aj doma predstavil službou a láskou k iným. Veď kade chodil, dobre robil, tak prečo to neukázať aj doma? Ako veriaci človek, vstúpil v sobotu do synagógy a všetci v nej účastní, hľadeli na neho. Podali mu knihu a on začal čítať: Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok. Mnohým sa však nepáčil spôsob, ktorým im preukázal službu lásky a neboli ho ochotní prijať ako Mesiáša, hoci dobre vedeli o udalostiach pri Jordáne, keď sa dal pokrstiť, aj o prvom zázraku v Káne. Jeho lásku odplatili nenávisťou.
Každý z nás sa asi v duchu pozastavil nad touto ľudskou tvrdosťou, ktorá nevedela prijať Kristovu službu a lásku. Ľudia si totiž Mesiáša nesprávne predstavovali. Vnímali ho predovšetkým ako bojovníka a pomstiteľa proti Rimanom. Neprijali skutočnosť, že on je Boží Syn, ktorý chce zviazať ich zločinné údy, aby už nekonali zlo, ale dobro, a to aj napriek tomu, že: Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. Vnímali ho síce ako neobyčajne veľkého, vznešeného, výnimočne mimoriadneho, ohromného, a predsa ho neprijali, hoci bol jedným z nich, ktorý ako chlapec behával po ich uliciach a jeho otec im opravil mnoho plotov. To ho však neodradilo, a aj napriek domácemu neúspechu, chce slúžiť chudobným, oslobodzovať zajatých, liečiť slepých, hluchých, chromých a kriesiť mŕtvych. Neustále chce všetkým ľuďom bez rozdielu sprítomňovať Božiu lásku, ktorá sa naplno prejavila na kríži.
Aj od nás kresťanov Boh žiada, aby sme čímkoľvek prispeli k dobru vo svete, len, aby to bolo z lásky, ktorú najlepšie preukážeme službou. Keby sme boli hoci aj vo vytržení a počuli o núdznom, ktorý nás potrebuje, treba sa z vytrženia zobudiť a pomôcť, kde je to potrebné. Alebo, keď by sme aj slepým vrátili zrak či obrátili neveriacich, ale urobili by sme to bez lásky, nič by nám to neosožilo. Láska totiž sa prejavuje službou, ktorá je kráľovnou všetkých čností. Práve ňou sa meria šľachetnosť, krása, spravodlivosť, čo apoštol Pavol vyjadril krásnymi slovami: Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne. A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.
Boh nám v Ježišovom živote nezjavil na prvom mieste múdrosť, spravodlivosť, večnosť či všemohúcnosť, ale lásku, ktorá sa stará o všetko a všetkých, dokonca aj o poľné ľalie či nebeské vtáky. Krásne to vystihujú snúbenci pri sobáši, keď na dôkaz lásky si vymieňajú prstene, aby im pripomínali vzájomnú službu. Smelo môžeme zovšeobecniť, že poslaním každého človeka je slúžiť a milovať. Keď sa však nad týmto tvrdením, my, kresťania, úprimne zamyslíme, zistíme, že sme svetu dlžní evanjelium potvrdené a praktizované životom.
Istá legenda hovorí ako sa Ježiš po skončenom poslaní na zemi vrátil do neba. Naproti mu pribehol anjel a zaujímal sa o to, ako sa mu darilo. Pýtal sa: Dokončil si vykúpenie? Áno, je hotové. A anjel pokračoval: A kto to teraz rozhlási? Povedal som to Petrovi, Jánovi, Filipovi a všetkým ostatným apoštolom. Anjel ešte nebol spokojný: A čo, ak sklamú? Vtedy Ježiš rázne odpovedal: Nemám iný plán, ale oni nesklamú!
Možno sa v duchu pýtame: Je to vôbec možné, že Ježiš nám dôveruje v tak dôležitej veci ako je hlásanie evanjelia službou a láskou? Je to možné! A k tomu nás aj patrične vybavil. Usilujme sa s láskou obracať nielen k štebotavej lastovičke, nevinnému baránkovi, ale aj k zúrivému vlkovi, ktorý je taktiež Božím tvorom. Ak by sme svoje poslanie vo svete hľadali iba svojím pohľadom a nie očami viery, naše srdce by zostalo studené a bez lásky, ale to by už nebol život kresťanov.
Vyprosujme si silu vytrvať v dobrom a opravdivo milovať blížneho. Buďme dobrí ku všetkým bez výnimky a prichádzajme ku všetkým s túžbou slúžiť a pomáhať tak, ako to robil Kristus. Lebo ak by naša láska k blížnym bola taká silná ako láska k sebe, svet by bol úplne iný!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
