Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

24. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ!“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Mt 18, 21-35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

V Petrohrade je hrob so zvláštnym pomníkom. Tvorí ho veľká, oválna, železná doska, predstavujúca tvár. Namiesto očí, úst a nosa sú výrezy, z ktorých vyrastá tráva. Okolo všetkého sa vinie obrovský had z liatiny, pod ktorým je nápis: Prekliatej dcére, otec, ktorý ju preklial.
Aj z tohto príbehu vidno, aká hrozná môže byť ľudská nenávisť a zvlášť, ak siaha až za hrob. Je hrozné, keď človek nerád odpúšťa. Aký je to obrovský rozdiel oproti Bohu, ktorý svojou podstatou je milosrdný a láskavý, ktorý každému, kto ľutuje svoje zlé skutky, všetky odpúšťa.
Aj my sme sa tu zišli, aby sme oslávili Boha. Ale, s akým srdcom sme sem prišli? Je naše, moje, tvoje srdce plné lásky, odpúšťania a odpustenia?
Máme úžasnú príležitosť spoločne sa zamyslieť nad Ježišovými slovami, ktoré adresoval Petrovi. On sa ho spýtal: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz? Ježišova odpoveď mu iste vyrazila dych: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Petrova otázka sa týkala rozsahu odpustenia. Druh a závažnosť previnenia sa neuvádzajú. Počet sedem, ktorý uvádza Peter, je myslený symbolicky ako aj číslo sedemdesiatsedem. Sedem je sväté číslo a znamená čosi dokonalé a celé. V tomto prípade by to znamenalo, že hoci sa previnenia aj pravidelne opakujú, máme byť ochotní stále odpúšťať. Sedem ráz predstavuje akýsi vrcholný výkon. Veď židia mali odpúšťať najviac trikrát. Preto Petra Ježišova odpoveď iste veľmi prekvapila. Nie iba sedem, ale sedemdesiatsedem raz, teda vždy a neustále. Aj keď sa brat polepšuje iba veľmi slabo a znova a znova upadá do hriechu, nikdy nesmieme prestať s odpúšťaním. Nikdy neslobodno trpieť nepriateľské a zátvrdlivé zmýšľanie a aj keď náš blížny sa nechce s nami pomeriť, aj tak sme povinní v hĺbke duše mu úprimne odpustiť. Prečo? Lebo hriech je mnohotvárny a mnohonásobný a jeho ďalšie prenikanie možno zastaviť iba vtedy, keď sa proti nemu postaví rovnako veľká miera dobra. Iba takto možno zastaviť záplavu hriechu a premáhať ho slobodne prejavenou láskou. Práve preto hovorí aj svätý Pavol v Liste Rimanom: Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.
Poučenie, ktoré dal Pán Petrovi, iste platí aj pre nás. Veď aj my sme jeho učeníci a aj my sme kresťania katolíci. Alebo sa za nich iba vydávame? Či nám Ježiš nedal na kríži príklad, aby sme každému zo srdca odpustili? Či jeho príklad nie je pre nás dostačujúci?
Istý starší muž bol po Francúzskej revolúcii odkázaný na žobranie. Ustatý sa túlal z mesta do mesta a pýtal si almužnu, aby prežil. Po príchode do jedného malého mestečka zamieril priamo ku kostolu, kde dúfal, že niečo dostane. On sám do kostola nechodieval, no prilákalo ho tam množstvo okoloidúcich. A pri kostole aj nejaký čas ostal. Jedného dňa ho zbadal žobrať na kostolných schodoch mladý farár a prihovoril sa mu. Dal mu plášť a pozval ho k sebe na obed. Žobrák zaváhal a priznal sa, že nie je nábožensky založený, kňaz však trval na svojom. O niekoľko dní neskôr ho kňaz pozval, aby s ním býval na fare. Napokon žobrák súhlasil a dlhší čas užíval starostlivosť a pohostinnosť svojho nového priateľa. Nakoniec sa tento muž vďaka kňazovmu svedectvu rozhodol vrátiť do Cirkvi. Kňazovi v slzách vyznal, že sa odcudzil Bohu, pretože sa cítil vinný za to, že zradil rodinu, pre ktorú pracoval ako mladý muž. Jeho zamestnávateľ mu počas Revolúcie zveril do opatery svoju manželku a deti, no on ich zradil. Udal ich úradom a všetkých okrem najmladšieho dieťaťa sťali gilotínou. Keď muž dohovoril, pozdvihol zrak a na stene uvidel portrét rodiny, ktorú zradil. Na otázku, odkiaľ má ten obraz, mladý kňaz mu so slzami v očiach povedal, že to bola jeho rodina a že on je tým najmladším dieťaťom. Kňaz dal mužovi rozhrešenie a dodal: Aj ja ti odpúšťam. Choď v pokoji.
Dal by Pán, aby takýchto pomníkov odpustenia bolo čím viac a tým by zakryli pomníky nenávisti, ktoré stále vyčnievajú medzi nami, aby otravovali prostredie. Pouvažujme, pre koľké hlúposti si dokážeme znepríjemňovať život a nenávisť často prenášať aj na potomkov? Pouvažujme či svoju vieru berieme naozaj vážne a dokážeme sa správať podľa Ježišovho príkazu: Nie sedem, ale sedemdesiatsedem raz.
Odprosme v tejto chvíli Pána za to, že veľakrát sme nedokázali odpustiť a prisľúbme mu, že už nikdy nechceme vo svojom živote stavať pomníky nenávisti, ale iba pomníky odpúšťania. Musíme pamätať na to, že aj my raz predstúpime pred večného sudcu a dal by Pán, aby sme mu s čistým srdcom mohli povedať: Bože, odpusť mi moje viny ako som aj ja počas života odpúšťal svojim vinníkom!

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square

Liturgický kalendár

Nedeľa - 6.10.
27. nedeľa v Cezročnom období
Pondelok - 7.10.
Ružencovej Panny Márie
(spomienka)
Streda - 9.10.
Svätých Dionýza, biskupa, a spoločníkov, mučeníkov
Svätého Jána Leonardiho, kňaza
(ľubovoľná spomienka)
Piatok - 11.10.
Svätého Jána XXIII., pápeža
(ľubovoľná spomienka)
Sobota - 12.10.
Preblahoslavenej Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)
Viac ...


Nemôžeš byť polovičný svätý; buď budeš svätý naplno, alebo vôbec. sv. Terézia z Lisieux

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square


Nemôžeš byť polovičný svätý; buď budeš svätý naplno, alebo vôbec. sv. Terézia z Lisieux