Vieme si vôbec predstaviť, aké starosti má jabloň na jar? Že je to čudná otázka? Je, ale dokázal by niekto spočítať jej kvety? Predstavte si, že istý pán, dobrý matematik, to skúsil a napočítal ich 25 tisíc. Starosť jablone je ukázať tých 25 tisíc kvetov včelám a  uskutočniť tak veľký zázrak premeny kvetov na jablká. Najskôr sa však celá ukáže slnku, ktoré v nej svojou silou vyvolá kvety a v sile slnka začína napĺňať zmyslom svoj život.

Každý človek má k dispozícii oveľa silnejšie slnko ako je to na oblohe. Tým slnkom je Boh, Duch Svätý.

Vedeli by sme si predstaviť jabloň, ktorú by pred slnkom dali do pivnice? Ale všetci si vieme predstaviť človeka, ktorý uteká pred Duchom Svätým. Ráno sa zabudne porozprávať s Bohom a uteká do práce či do školy. Večer zasa unavený a často po úplne zabitom čase pri médiách skočí do postele, opäť bez rozhovoru s Bohom a poďakovaním sa za končiaci deň.

Ježiš nám poslal Ducha Svätého preto, aby nám pripomenul to, čo on hovoril. Čo to znamená? Nemusím sa starať kedy, v ktorú chvíľu mám jednať ako veriaci, keď som pod vplyvom Ducha Svätého. Nemusím sa starať o svoje dobré skutky, keď som pod vplyvom Ducha Svätého. Ani jabloň sa  nestará o kvitnutie, keď je pod vplyvom slnka. Ježiš jasne hovorí: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Ak budeme zachovávať jeho slová v skutkoch, bude v nás bývať Boh. Staneme sa obývaní Bohom a jeho Duch v nás dokáže vyvolať naše najlepšie sily pre život. Staneme sa ľuďmi, Božími ľuďmi. Podmienkou však je, aby sme Božiemu Duchu, ktorý na nás chce vplývať, otvárali svoj život.

Človek pod vplyvom Ducha Svätého dokáže precitnúť a ožiť, o čom rozpráva aj André Frossard (1915-1995), francúzsky novinár a esejista. Bol synom  jedného zo zakladateľov Francúzskej komunistickej strany, vyrastal v ateistickej rodine, vo veku 20 rokov konvertoval na katolicizmus a 8. júla 1935 bol pokrstený.

Frossard hovorí o tom, ako došlo k jeho obráteniu v knihe Boh existuje, stretol som ho. Bol ateista, matka bola protestantka, stará matka Židovka a otec nepokrstený, ktorého sa nikdy nedotkol Boží problém. Rozpráva ako bol v Paríži. Mestom sprevádzal svojho priateľa, ktorý vošiel do malého kostolíka, zatiaľ čo on zostal vonku. Jeho priateľ však akosi nešiel a tak vstúpil do kostola, kde ho hľadal. Zastavil sa pred oltárom a hovorí, že počul dve slová: duchovný život. Šepkala ich neviditeľná prítomnosť, z tmavého brehu, kde bol stále držaný. Videl dôkaz Boha a uveril, že vo vesmíre existuje poriadok, na vrchole ktorého je Boh. Keď odchádzal z kostola, priateľ ho už čakal vonku a povedal mu: Vieš, ja som rímsky katolík. Boh existuje a všetko je to pravda. Následne sa Frossard obrátil na kňaza a definitívne sa priblížil ku katolíckemu náboženstvu. Aj jeho matka a sestra konvertovali na katolicizmus. V jednej zo svojich kníh  píše: Za svetom, ktorý nás obklopuje a ktorého sme súčasťou, existuje iná realita, nekonečne konkrétnejšia ako tá, ktorej všeobecne veríme, a táto realita je definitívna, pred ktorou už nie sú žiadne otázky.

So spisovateľom sa stalo to, čo s jabloňou po zime, na ktorú začalo svietiť slnko a ožila. Spisovateľ dokazuje, že túto možnosť má aj človek, ktorý tiež môže svoj život nastaviť Slnku-Bohu a rozvinúť ho, aby bol nádhernejší.

My, pretože bývame leniví, utekáme pred Duchom Svätým a nechceme mu dovoliť, aby vplýval na našu osobu. Mali by sme preto zostať mimo veľkého prúdu? Mali by sme ožobráčiť našu osobu? Nedoprajeme svojmu životu, aby v nás prebýval Boh? Ak by jabloň utiekla pred slnkom, nikdy by nerozkvitla, ak by človek utiekol pred Bohom, privolá na seba ten najväčší trest – vnútornú prázdnotu.

Buďme vďační Ježišovi, že nám dáva svojho Ducha, aby na nás vplýval a povolal nás do hlbokého priateľstva s Bohom. Boli by sme hlúpi, keby sme sa ožobráčili o tento veľký zážitok!

Všetkým prajem, aby sme zasiahnutí Duchom Svätým mohli prežívať svoje dni, v ktorých naša osoba bude premieňaná a oživovaná v Bohu, lebo vtedy v nás bude prebývať.