17. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“ Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: „Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.“ A on znútra odpovie: „Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.“ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Lk 11, 1–13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Niekedy nás ľudia doslova zaskočia dajakou otázkou, na ktorú máme problém odpovedať. Miesto odpovede zostaneme ticho alebo sa začneme vykrúcať, pričom málokedy máme odvahu povedať, že odpoveď nevieme.
Po vypočutí dnešného evanjelia mohli by sme dostať otázku: Vieš sa dobre modliť? Učeníci sa nehanbia na túto otázku dať si aj zápornú odpoveď, čo naznačuje, že mali pri modlitbe problémy. Preto sa obrátia na Ježiša s prosbou: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Evanjeliá neopisujú apoštolov ako dajakých superhrdinov, ale ako normálnych, živých a hriešnych ľudí, takých ako sme aj my. Je isté, že pri modlitbe mávali tiež zlý pocit ako my, a preto ich, ale aj nás, Ježiš učí, ako sa máme modliť.
Hovorí im, aby sa nemodlili ako pohania, ktorí sa snažili nahovoriť svojim bohom, aby im dali to, čo od nich potrebujú. Ježiš im prízvukuje, že ich nebeský Otec vie lepšie ako oni, čo potrebujú. Pohanské modlitby boli často iba obyčajným rapkaním, čo dnes symbolizujú modlitebné mlynčeky v budhistických krajinách, pričom si ľudia myslia, že ich roztočením je modlitba vybavená. Buďme však úprimní: Nebýva mnoho razy doslova odrapkaná aj naša modlitba?
Farizeji sa pri modlitbe obliekali do zvláštneho rúcha, zastavovali sa na námestiach, sadali si v synagóge na popredné miesta. Chceli, aby ich ľudia videli, všímali si ich a chválili ich zbožnosť. My si však nerobme starosti ako sme oblečení či obutí alebo aké slová pri modlitbe máme používať.
Modlí sa ti lepšie z modlitebnej knižky? Tak si ju otvor a modli sa. Modlíš sa radšej naučené modlitby? Modli sa ich. V kostole radšej spievaš? Potom spievaj a spevom osláv Pána. Cítiš sa lepšie, keď sa môžeš vlastnými slovami zhovárať s Bohom? Zhováraj sa teda vlastnými slovami. Zúčastňuješ sa na svätej omši? Aktívne sa do nej zapoj, pozorne ju sleduj, odpovedaj buď slovami, spevom alebo úkonmi ako sú: státie, prežehnanie sa, sedenie, kľačanie, podanie si rúk…
Zbavme sa pocitu, že Boha treba doprosovať alebo nútiť, aby konal tak, ako chceme my. Cieľom modlitby nie je zmeniť konanie Boha alebo ho do niečoho nútiť, ale zmeniť naše vlastné konanie.
Ježiš žiadosť apoštolov vypočul a naučil ich modlitbu Otče náš. Kedysi znalosť tejto modlitby bola až príslovečná, lebo temer všetci ju poznali, preto sa hovorilo: Odriekal to ako Otčenáš. Dnes to však už neplatí, lebo veľa, a bohužiaľ, aj vašich detí, vnúčat, pravnúčat či krstniatok, Otčenáš už nevie.
A čo my? My vieme odriekať túto modlitbu, ale snažíme sa podľa nej aj žiť? Keď však podľa nej nežijeme, máme právo sa ju modliť? Urobme si preto malú previerku tejto modlitby:
Nehovor:
- Otče - keď sa nesprávaš k nemu ako jeho dieťa;
- Náš - keď ťa s ľuďmi nespája láska;
- Ktorý si na nebesiach - keď myslíš len na pozemské veci;
- Posväť sa meno tvoje - keď ho sám znesväcuješ;
- Príď kráľovstvo tvoje - keď stále hľadáš hmotné úspechy;
- Buď vôľa tvoja - keď nie si ochotný zachovávať Desatoro;
- Chlieb náš každodenný daj nám dnes - ak nenávidíš blížnych a hneváš sa;
- Odpusť nám ako i my odpúšťame - ak ty sám nedokážeš odpustiť;
- Neuveď nás do pokušenia - ak máš úmysel hrešiť;
- zbav nás zlého - keď ty proti zlu nebojuješ.
Učiteľ náboženstva dal svojim žiakom úlohu, čo by robili, keby mali k dispozícii milión? Jeden žiak napísal: Keby som mal milión, dal by som peniaze rodičom, aby si postavili pekný dom. Druhý: Peniaze by som dal misionárom pre úbohé černošské deti. Tretí: Keby som mal milión, som si istý, že by som hneď chcel mať ďalší milión. Učiteľ vyhodnotil tretiu odpoveď ako najpravdivejšiu, lebo žiak spoznal chorobu zvanú túžba po bohatstve. Skutočne je to tak, že človek nikdy nie je spokojný s tým, čo má. Myslíme si síce, že máme veci v rukách, ale v skutočnosti veci ovládajú nás.
Modlitba Otče náš chce nás vyliečiť z tejto choroby, preto keď sa ju budeme modliť, nech v nej zaznie silné odhodlanie nielen ju odriekať, ale podľa nej sa snažiť aj žiť.