Kontakt
21. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ježiš cestou do Jeruzalema prechádzal mestami a dedinami a učil. Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť. Keď hospodár vstane a zatvorí dvere a vy zostanete vonku, začnete klopať na dvere a volať: „Pane, otvor nám!“ A on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste!“ Vtedy začnete hovoriť: „Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil.“ Ale on vám povie: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo pášete neprávosť!“ Tam bude plač a škrípanie zubami, až uvidíte, že Abrahám, Izák, Jakub a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, a vy ste vyhodení von. A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. A tak sú poslední, ktorí budú prvými, a sú prví, ktorí budú poslednými.“
Lk 13, 22-30
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Žijeme v dobe, ktorá v ľudských dejinách nemá obdobu. Prečo? Lebo poznanie ľudstva a jeho pokrok v oblasti vedy a techniky posunul hranice ľudských možností až do vesmíru. A napriek tomu denne počúvame v oznamovacích prostriedkoch úvahy o rozličných možných problémoch, do ktorých sa ľudstvo môže dostať. Sú to, napríklad, energetické či zdravotné problémy, výživa, vojnové hrozby, znečistenie životného prostredia...
Z toho plynie, že ľudstvo má veľké starosti, ale jedna veľká starosť mu predsa uniká. Kto z ľudí sa tak angažovane a s takým zápalom stará o svoju večnú spásu? Kto sa pýta či, a ako, sa môže zachrániť pre večný život? Veď pri starostiach o pozemský svet a život sme zatlačili do úzadia otázky o smrti a o večnom živote.
Mladý kaplán bol zavolaný zaopatriť ťažko chorého muža. Jeho manželka tiež už vo vyššom veku, keď ho uvidela vo dverách, povedala: No, ako myslíte, pán kaplán. Keď veríte, že po smrti niečo existuje, tak mu poslúžte. Jej slová ním poriadne otriasli, lebo si uvedomil, koľko ľudí ani v tých najzávažnejších situáciách nemyslí na večnosť. A smrť je iste tou najzávažnejšou situáciou.
Strach pred atómovým žiarením z elektrární, pred výstavbou spaľovní či škodlivých splodín, je pre ľudí väčšou starosťou ako odstraňovanie škodlivých splodín a odpadu pochádzajúceho z hriechu. Zabúdame však, že otázky spásy sú otázkami nášho skutočného prežitia.
Práve túto otázku položil ktosi Ježišovi: Pane, je málo tých, čo budú spasení? Aj keď sa mnohým môže zdať príliš zvedavá, mala by byť tou najdôležitejšou otázkou v živote človeka. Každý z nás by sa mal pýtať: Čo ja robím pre svoju spásu? Lebo niekedy stačí okamih, doslova niekoľko sekúnd a ľudský život zhasne, ako svetlo zápalky. A pritom máme toľko zbytočných starostí!
Aj evanjelium pekne reaguje na túto skutočnosť: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. To všetko sú malichernosti, ktoré nás niekedy zbytočne zamestnávajú, pričom tá najväčšia starosť nás vôbec netlačí. A tá znie: Ako prídeme do večného života? Odpoveď nám opäť dáva Ježiš: Vchádzajte tesnou bránou, lebo široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života, a málo je tých, čo ju nachádzajú! Brána do večného života je skutočne úzka. Mnohí sa ňou usilovali prejsť, ale akosi prehliadli jej tesnosť. Netrafili sa či nevmestili sa do nej a ich životná cesta vyústila kdesi inde ako očakávali. Ale pred niektorými zas ju Pán definitívne zatvoril, lebo počas svojho života odmietli do nej vstúpiť, ale keď si to uvedomili, začínajú sa pred ňou odohrávať tragikomické situácie, lebo nik zrazu nechce zostať vonku. Vtedy začínajú na ňu búchať a domáhajú sa vstupu: Pane, Pane, otvor nám! Odpoveď zvnútra je však veľmi tvrdá: Veru, hovorím vám: Nepoznám vás! A dialóg pokračuje: Jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil. Ale on im povie: Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa všetci, čo páchate neprávosť!
Ježišovo odmietnutie nám môže pripadať drastické, lebo akoby odporovalo jeho slovám, že nalomenú trstinu nedolomí, hasnúci knôt nedohasí, že volá všetkých, čo sú unavení bremenami života a že je ochotný hľadať stratenú ovečku...
Ako je to možné? Môže však niekto tvrdiť, že práve tí, stojaci pred bránou, pred zatvorenými dverami, nie sú tí, ktorých Pán dlhé roky márne hľadal a čakal? Ale ich starosti o pozemské veci, ich maximálne užívanie sveta vytvorili nepriehľadnú a zvukom nepriepustnú bariéru. Boh každému človekovi poskytne šancu, ale jej možnosť končí hranicou smrti.
V jednej českej piesni sa spieva: Kdo pil, zemřel, kdo ne, taky... Je to úsmevná pravda, ale čo je s dušou človeka po smrti?
Ľudský život, aj keď je proti večnosti ničím, má v skutočnosti tisíce a tisíce možností sa rozhodnúť. Problém je iba jeden, ako človek využije tieto možnosti. Kde bude ťažisko jeho starostí, tam bude aj konečný cieľ jeho cesty. Ak sa bude jeho život orientovať na starosti o prežitie svojej smrti a o svoju spásu, tak bezpečne vyústi do úzkej brány večného života. Preto by sme si mali všetci uvedomiť, ktorá je najdôležitejšia starosť v mojom pozemskom živote.
Dajme si preto dnes odpoveď: Ktorá to je? Nezabraňuje môjmu vstupu do večnosti cez tesnú bránu?
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
