Kontakt
22. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: „Uvoľni miesto tomuto.“ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: „Priateľu, postúp vyššie!“ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ A tomu, čo ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nevolaj svojich priateľov ani svojich bratov ani príbuzných ani bohatých susedov, aby nepozvali aj oni teba a mal by si odplatu. Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých.“
Lk 14, 1. 7-14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Zaiste každý jeden z nás sa stretol s človekom, ktorý mu bol nesympatický, a to len preto, lebo sa povyšoval nad ostatných. Veru, pyšný človek sa nikomu nepáči. Niekto sa preto môže spýtať: Ako teda treba žiť, aby sme sa páčili iným?
Ježiš nám dáva v dnešnom evanjeliu smernice a rady ako treba konať, aby sme sa páčili predovšetkým Bohu: Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.
Prečo Ježiš nechváli pyšných a namyslených? Je to preto, lebo dáva dôraz na koreň pýchy a ním je diabol. Veď bol to diabol, ktorý odmietol slúžiť Bohu, a preto bol so svojimi prívržencami zvrhnutý do pekla. A opäť to bol diabol, ktorý zviedol prvých ľudí na hriech, lebo chceli byť takí ako Boh, a tak sa vzopreli jeho dobrote a láske. A bol to opäť diabol, ktorý si trúfol aj na Krista, keď mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a ich slávu a vravel mu: Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.
Príčinu každého jedného hriechu teda môžeme vidieť v pýche. Nemyslime si však, že pýcha panovala iba v starých časoch. Je jej dosť aj v dnešných časoch a je dokonca nebezpečnejšia ako predtým. Prečo? Dnes sa za pýchu dokonca skrýva zbožnosť. Ako je to možné? Niekto si povie: Ja som vyvolený Bohom, ja jediný som spravodlivý a vy ostatní nie ste hodni, aby som s vami nadviazal kontakt. Ako nazvať takéto uvažovanie, ak nie pýchou? Ona má korene v Zlom a je to ešte horšie, keď takáto skupina, ktorú môžeme nazvať aj novodobou sektou, si nárokuje, že smer, ktorým kráča je tá najlepšia a najsprávnejšia cesta k svätosti. A každý, kto si namýšľa, že je čosi viac ako iní, už je na zlej ceste, lebo ho vedie pýcha – diabol. S touto pýchou sa, bohužiaľ, nestretávame iba u jednoduchých ľudí, ale aj u inteligencie, ba dokonca aj medzi klérom. Preto sa chráňme akejkoľvek nadradenosti nad ostatných a nenamýšľajme si, že iba cez nás a v nás pôsobí Duch Svätý.
Stretávame sa však aj s iným druhom pýchy a nadradenosti, ktorá sa skrýva za kariérou a peniazmi. Takíto ľudia sú presvedčení, že ako tu si všetko kupujú, často aj nečestne, tak si za mamonu kúpia aj nebo. Ale to je veľký omyl! Ako sú títo ľudia veľmi ďaleko od skutočných hodnôt a istôt!? Preto nás Ježiš varuje pred pýchou, lebo je veľkým nebezpečenstvom. Nie nadarmo sa hovorí: Pýcha peklom dýcha..., lebo pyšný človek sa zdráha prijať Boha a jeho zákony alebo si ich prekrúca podľa vlastných predstáv.
Vo vlaku, ktorý smeroval do Lúrd a viezol pútnikov, cestoval aj spisovateľ Emil Zola (1840-1902). Vo vlaku cestovala aj žena chorá na tuberkulózu, ktorá prakticky zomierala a lekári jej nedávali žiadnu šancu na prežitie. Keď ju Zola uvidel, povedal: Keď sa hentá uzdraví, uverím, že Boh jestvuje! Po príchode do Lúrd lekári neodporučili chorú ženu ponoriť do lurdskej vody, lebo sa báli, že to neprežije a zomrie v bazéne. Ale na jej veľké naliehanie napokon to dovolili. Prítomný tam bol aj Zola. Keď ju ponorili a pomodlili sa, zomierajúca sa začala lepšie cítiť, opuchy jej zmizli a bola uzdravená. Keď to spisovateľ uvidel, neuveril, ba dokonca napísal román, v ktorom predmetnú ženu nechal zomrieť. Zola klamal, zázrak ho nezmenil, lebo bol pyšný a nechcel sa podriadiť Láske – Bohu, a tak naďalej zostal vo svojich hriechoch.
Tu pekne vidíme ako ani zázrak nedokáže zmeniť človeka presiaknutého pýchou. Môže byť takýto človek šťastný? Iste nie! Aj keby by si namýšľal, že je ktosi a čosi znamená, pritom zostane veľkým úbožiakom a poľutovaniahodným človekom. Uvedomujeme si, aká odporná je pýcha? Nedajme sa ňou nikdy ovládnuť, lebo je to diablova pasca.
Kto chce byť naozaj šťastný, ten si hlboko k srdcu zoberie Ježišove slová: Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený a bude sa chrániť akejkoľvek pýchy.
Zaiste nikomu sa nepáči pyšný človek, preto žime tak, aby sme sa iným páčili svojou skromnosťou a prívetivosťou.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
