25. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: „Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš ďalej šafáriť.“ Správca si povedal: „Čo budem robiť, keď ma môj pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma niekde prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.“ Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: „Koľko dlhuješ môjmu pánovi?“ On povedal: „Sto kadí oleja.“ Vravel mu: Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat. Potom povedal inému: „A ty koľko dlhuješ? On vravel: „Sto meríc pšenice.“ Vravel mu: „Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.“ A pán pochválil nepoctivého správcu, že si opatrne počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“
Lk 16, 1-13
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Každý človek je v živote postavený, a nielen raz, pred dôležitú križovatku. Je ňou chvíľa, kedy sa má rozhodnúť vo vážnej veci. A hoci niekedy pred rozhodnutím uteká, napokon rozhodnutie musí urobiť, lebo život nie je stojatá, ale neustále tečúca voda, ktorej tok sa nedá zastaviť.
Dnes na túto tému krásne reaguje Ježiš, ktorý hovorí: Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete aj Bohu aj mamone.
Z týchto Pánových slov vyplýva, že človek nie je taký silný, aby mohol slúžiť dvom pánom, Bohu a zároveň mamone. Tu sa musí jasne rozhodnúť, kto je vlastne jeho pán či Boh, ktorý všetko vidí a počuje alebo mamona, ktorá síce dáva ľuďom dočasné šťastie a uspokojenie, ale zároveň ich privádza aj do problémov a nešťastia. Pokiaľ je človek zdravý, darí sa mu, má dobrú prácu, ktorá mu doslova rastie pod rukami, vtedy je Boh častokrát ten druhý v rebríčku jeho životných hodnôt a pánom človeka je všetko iné ako Boh. Snáď si niekedy spomenie, že bolo by dobré nazrieť aj do svojej duše, ale veď je ešte mladý, zdravý a má toho veľa, aby zabezpečil seba a dobre situoval aj svoju rodinu. Dušu a Boha odloží na neskôr. Na prvý pohlaď tu trpí akoby Boh, ale naozaj trpí? Nie je horšie na tom človek?
Pozrime sa do rodiny, v ktorej nič nechýba. Rodičia majú dobrú prácu, dve utešené dievčatá im tiež robia radosť. Starí rodičia im navrhli, aby reagovali na inzerát v miestnych novinách ohľadom predaja domu. Obhliadka sa vydarila. Bolo treba urobiť už iba novú fasádu, ponatierať okná, vymaľovať a moderne zariadiť izby. Rodičia boli spokojní s tým, že trocha sa potrápia a budú bývať vo svojom. Byt samozrejme nepredajú, ale ho nechajú dievčatám, možno ho iba dajú do prenájmu, zakiaľ nedospejú a sa neosamostatnia. Otec dievčat mal 30-rokov, keď všetko dokončili a mohli sa nasťahovať. V prvý večer bol však v dome sám, lebo bolo treba ešte niečo urobiť' s elektrickým vedením. Precenil však svoje schopnosti a podcenil silu elektrického prúdu, takže behom desiatich minút zomrel.
Túžba po mamone privádza človeka nielen do nešťastia, ale často aj do zatratenia. Nemožno totiž zobrať duši to, čo najviac potrebuje, to, po čom najviac túži. Pýtajme sa teda: Je naozaj Boh Pánom môjho života?
Ak chceme skutočne zvíťaziť nad sebou, ale aj nad všetkým pozemským, jedine Boh nám k tomu postačí. Len on nás urobí šťastnými a spokojnými a bude vždy pri nás, keď budeme stáť na križovatkách života a rozhodovať sa, kadiaľ ísť.
Poviete si, že nemôžeme úplne pohŕdať pozemskými vecami, veď denno-denne ich potrebujeme. Musíme predsa slušne bývať, stravovať sa, obliekať sa a po vyčerpajúcej práci si aj zmysluplne oddýchnuť. Áno, je to pravda a je to nevyhnutné pre každého z nás. Ježiš však dnes hovorí, aby sme mali správny rebríček životných hodnôt, najskôr On, až potom všetko ostatné. On má byť na prvom mieste a z neho má vychádzať aj všetko potrebné pre náš život.
Dať Bohu všetko, dať mu prvé miesto vo svojom živote je totiž základnou podmienkou pre ľudské šťastie. Každý človek na tejto planéte, aj keď je originálny, iný ako všetci ostatní, napriek tomu má jednu vec spoločnú úplne so všetkými ľuďmi - chce byť šťastný. Kedy je Boh na prvom mieste, potom je všetko na svojom mieste, píše svätý Augustín. Pán Ježiš nám chce jasne ukázať, že ak chceme byť naozaj šťastní, musíme na prvé miesto postaviť Boha pred mamonu, lebo šťastie začína tam, kde zomiera naše sebecké ja.
Dnes sme postavení pred vážne rozhodnutie: byť znovu lepším Ježišovým učeníkom, rozísť sa s povrchnosťou, pohodlnosťou, polovičatosťou a hľadať šťastie len vo viere v Boha, pretože to nám zabezpečuje šťastie pozemské i večné.
Pouvažujme dnes nad rebríčkom svojich životných hodnôt...