Kontakt
27. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: „Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,“ poslúchla by vás. Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: „Hneď si poď sadnúť k stolu“? Vari mu nepovie skôr: „Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom“? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: „Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.“
Lk 17, 5-10
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Múdri ľudia si radi nechajú veci vysvetliť a nenamýšľajú si o sebe, že všetko vedia a chápu. K tomuto kroku je však potrebná istá dávka pokory, lebo ten, kto ju nemá, namýšľa si o sebe, a preto sa často stáva terčom výsmechu iných ľudí.
Aj v dnešnom evanjeliu Ježiš nemá veľký záujem vysvetľovať, čo je viera, ale chce poukázať najmä na jej význam. Hovorí, že keď Boh stvoril živé stvorenia, stvoril ich pre nejakú úlohu a takisto, keď stvoril napríklad ovocné stromy, chcel, aby rodili ovocie. A ako je to vnímateľné u stvorených vecí, tak je tomu aj u duchovných. Takými sú božské čnosti: viera, nádej a láska. Aj tieto majú nielen svoje jestvovanie, ale aj význam. Tento význam viery v Boha dnes zdôrazňuje Kristus, keď hovorí: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši, vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora, poslúchla by vás.
Viera v Boha má teda nielen svoje jestvovanie, ale aj svoj význam a je na niečo dobrá. Zamyslime sa teda nad významom viery.
Čo je viera vo všeobecnosti?
Veriť v niečo, znamená pokladať za skutočnosť to, čo sme nevideli, ale iní, ktorí to videli, nám to zdieľajú. Napríklad: Niekto bol v Anglicku, videl Londýn a tvrdí, že toto mesto jestvuje. Tí, čo tam neboli a nevideli ho, na základe svedectva uveria, že je to skutočnosť a mesto naozaj jestvuje. Mohli by sme pokladať za rozumného takého, človeka, ktorý by tvrdil, že Londýn nejestvuje, lebo on ho nevidel?
Prenesme sa v spomienkach do nášho útleho detstva. Aké boli vtedy naše vedomosti? Dobre sme vedeli iba plakať, mrnčať a jedovať sa. Teda, ako sme prišli k našim vedomostiam? Keď sme už boli trocha väčší a náš rozumček sa začal otvárať chápavosti, ukázali nám istého muža a povedali: Toto je tvoj tatinko... a zároveň aj istú ženu a povedali: Toto je tvoja maminka... A ešte nám poukazovali súrodencov, starých a krstných rodičov, ujov, tety... Čo sme vtedy urobili? Dali sme dajako najavo, že tomu neveríme, lebo sme sa o tom sami nepresvedčili? Naopak, uverili sme tvrdeniu ľudí, ktorí nám to hovorili.
Myslíme si, že vedci žijúci v našich časoch, vedia všetko sami od seba? Väčšinu svojich vedomostí prevzali od učencov, ktorí žili pred nimi. A tak je tomu aj u lekárov, kňazov, profesorov... Lebo človek ponechaný iba sám na seba môže získať iba málo vedomostí a veľmi veľa z toho čo vie, získa na základe viery.
Takáto je teda viera vo všeobecnosti.
A aký význam má viera v Boha?
Božie zjavenie o viere v Boha hovorí v Liste Hebrejom 11,6: Bez viery je totiž nemožné páčiť sa Bohu. Lebo kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je a že odmieňa tých, čo ho hľadajú.
Prečo takto píše autor listu? Pretože neveriť hodnoverným svedkom je najväčšia hlúposť. Tými hodnovernými svedkami sú Kristus, apoštoli aj Cirkev. Keď apoštoli tvrdia, že Ježiš po ukrižovaní a pochovaní, vstal z hrobu, lebo oni ho videli živého, je nanajvýš rozumné im veriť. Ježiš je tiež hodnoverným svedkom a je rozumné mu veriť, keď tvrdí, že človek má nesmrteľnú dušu a po smrti na dobrých ľudí čaká nebo a na zlých peklo. Neveriť v peklo len preto, že sa odtiaľ nikto nevrátil a neoznámil to, je nerozum. Keď sa odtiaľ ešte nikto nevrátil, to iba dokazuje, že kto sa tam raz dostal, nikdy sa odtiaľ nevráti.
V päťdesiatich rokoch minulého storočia urobil štatistický úrad v Rakúsku výskum verejnej mienky. Desaťtisícom ľudí bola položená jedna otázka: Veríte v zmŕtvychvstanie Krista? 75% odpovedalo: Nie a zvyšných 25% sa rozdelilo. Časť odpovedala, že sa nad tým nikdy nezamýšľali a druhá časť, že táto téma ich nezaujíma.
A ešte jednu dôležitú vec v súvislosti s vierou v Boha treba povedať, že viera je nerozlučiteľne spojená s mravnosťou. Akonáhle chýba jedno, tak chýba aj druhé.
V roku 1975 pochovávali v Nemecku člena teroristickej organizácie, ktorý zomrel vo väzení v dôsledku hladovky. Evanjelický pastor sa nad jeho hrobom modlil Otče náš, a keď vyslovil slová: Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojim vinníkom, množstvo účastníkov pohrebu, patriacich do teroristickej skupiny, skríklo: Nikdy! My nikdy neodpustíme!
Koľké skupiny ľudí tvoriacich rôzne sekty skrývajúce sa za hlavičku kresťanstva, chcú ho zničiť nie prenasledovaním, ale propagovaním nemravného spôsobu života, zabíjaním nenarodených detí a zavádzaním anarchie do výchovy. A tí, ktorí majú slabú vieru v Boha, majú aj slabú vôľu brániť mravnosť.
Z tohto nám plyne, že urobiť dnes ľudí lepšími, zdá sa byť až nemožné. Práve na to poukazuje Pán v dnešnom evanjeliu: Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši, vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora, poslúchla by vás.
Nemôžeme však tieto slová chápať doslovne, lebo nimi nám chcel Kristus povedať, že aj keď sa zdá byť niečo zdanlivo nemožné, s pomocou Božou sa nám stane možným, ak máme vieru. Takou zdanlivou nemožnosťou sa nám zdá aj zmena života zlých ľudí na dobrých a dobrých na ešte lepších.
Vždy, všade a stále je preto nevyhnutné prosiť spolu s apoštolmi: Pane, daj nám väčšiu vieru!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
