Kontakt
28. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemú desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu? A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“
Lk 17, 11 – 19
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
V živote človeka nastanú udalosti, na ktoré spomína aj po dlhých rokoch. Či už boli dobré alebo zlé, stále mu rezonujú v hlave a premýšľa či jednal správne, či sa dobre a múdro rozhodol, či niekomu neublížil, či niekoho urobil šťastným…
Udalosť, ktorú sme si vypočuli v dnešnom evanjeliu a od ktorej nás delí vyše 20 storočí, je udalosťou pri ktorej musíme na jednej strane konštatovať, že u nás sa nestretávame s malomocenstvom, ale jedným dychom treba povedať, že sa stretávame s inými závažnými chorobami. Ak ochorieme, vyhľadáme lekára a snažíme sa dodržiavať jeho odporúčania, aby sme sa čím skôr uzdravili. Mnohokrát však nám pri túžbe po uzdravení chýba viera.
Ježišovi išlo naproti desať malomocných. Nemali ani nesmeli mať odvahu sa k nemu priblížiť, preto kričali z diaľky: Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami! A jeho reakcia bola: Choďte, ukážte sa kňazom! A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán.
Malomocenstvo je hrozná choroba, pri ktorej človek doslova zaživa hnije a je vylúčený zo spoločenstva iných ľudí. Veľmi dobre vie, že koniec jeho života sa blíži. Aj dnes existujú choroby, ktoré človeka veľmi rýchlo približujú k smrti. Lekárska veda je však na takej úrovni, že mu pomáha aspoň zmierňovať bolesť. Zdravý človek však nedokáže úplne pochopiť vážne chorého, pokiaľ aj on neupadne do veľmi vážnej choroby. Vtedy, pokiaľ má vieru, volá s malomocnými z evanjelia: Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nado mnou! A tu sa naplno potvrdzuje evanjeliový príbeh, ktorý hovorí o dôležitosti viery.
Kňaz, ktorý vykonával pastoráciu v nemocnici, rozprával ako sa stretol s mužom, ktorý nešťastnou náhodou prišiel o obe ruky. Ostali mu len asi 10 cm kýpte niže pliec. Nevedel sa s tým zmieriť a kňazovi, ktorého stretol na chodbe povedal: Vám je dobre, keďže máte vieru, ale ja si v tejto situácii neviem dať rady. Potom sa kňaz s ním často rozprával a bolo na ňom vidieť, že sa s tým nevie zmieriť. Na všetko bol odkázaný na druhých ľudí, čo mu bolo veľmi nepríjemné, hoci oni sa snažili jeho vnútornú i vonkajšiu bolesť maximálne zmierniť. Začal si zúfať a dokonca sa pokúsil aj o samovraždu, kvôli čomu ho premiestnili na psychiatriu na uzavreté oddelenie. A kňaz dodáva: Tento muž bol mladý, mal pred sebou skvelú budúcnosť, dobré postavenie, ale keď ho stratil, nevedel si rady. To najcennejšie, čo najviac potreboval, bola viera, ktorú však nemal.
Z tohto smutného príbehu plynie pre nás poučenie, aby sme sa nebáli choroby, hoci to nie je vôbec jednoduché. Nebojme sa, že zostaneme sami, že nás aj tí najlepší priatelia opustia, pretože nám ostáva náš nebeský Otec a jeho Syn Ježiš Kristus, zázračný Lekár a Priateľ, ktorý lieči nielen telo, ale aj dušu a je ochotný nás vždy uzdraviť a posilniť nám vieru.
Keď nám pomôže, či už na tele alebo na duši, čím posilní našu vieru, nezabudnime prísť k nemu a povedať mu: Ďakujem ti Pane Ježišu aj za chorobu, ktorú síce na mňa dopúšťaš, ale ma neopúšťaš a priťahuješ ma ňou k sebe!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
