Kontakt
34. nedeľa v období „cez rok“ – v roku C
Poprední muži sa posmievali Ježišovi a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“ A jeden zo zločincov, čo viseli na kríži, sa mu rúhal: „Nie si ty Mesiáš?! Zachráň seba i nás!“ Ale druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ On mu odpovedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“
Lk 23,35-43
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Mnohých z nás snáď pri dnešnom sviatku napadne, že Cirkev je trocha zaostalá. Prečo Krista spája s nejakými feudálnymi názvami? Veď s kráľom vždy boli spojení poddaní, vojny, hrdelné tresty, vykorisťovanie, ponižovanie... Je teda názov Kristus Kráľ správny?
Z omylu nás vyvádza sám Ježiš, ktorý Pilátovi povedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.
Teda, náš Kráľ je vládcom nad ľudskými dušami a jeho kráľovstvom je nebo. Nemá poddaných, ale má bratov a sestry, nedisponuje zbraňami, ale láskou, netrestá smrťou, ale odpúšťa. Nevykorisťuje nás, ale dáva nám svoje Telo a Krv v Eucharistii. Celý svoj pozemský život to potvrdzoval, čím dokazoval, že je opravdivý Kráľ.
Len si spomeňme ako uzdravoval: vystri ruku, pohliadni, choď, vezmi si svoje lôžko, otvor sa... Nepoužíval žiadne lieky, ani magické formuly, ani výdobytky lekárskej vedy, ale stačilo iba jedno slovo či jeden dotyk a nevyliečiteľne chorý bol razom uzdravený. Či to nie je prejav Kráľa?
Alebo ako kriesil mŕtvych: hovorím ti, vstaň, vyjdi z hrobu... Opäť stačilo iba slovo a mŕtvy ožil. Či to nie je prejav Kráľa?
A ako odpúšťal hriechy: choď a viac nehreš, tvoja viera ťa uzdravila... Opäť iba niekoľko slov. Dokáže okrem Kráľa niekto takto odpustiť?
Ježiš bol dokonca Kráľom aj na kríži. Ako reagoval na kajúceho zločinca? Na jeho prosbu: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva, povedal: Dnes budeš so mnou v raji. To je kráľovský výrok Ukrižovaného. Či nie je to krásne, že práve zločinec je prvým svätcom, ktorého vyhlasuje Kristus Kráľ? Stačilo niekoľko slov ľútosti a Ježiš odpúšťa. Je to skutočne zaujímavé, že prvým vyhláseným svätým nie sú patriarchovia, ani proroci, ani kňazi, ale bývalý zločinec. Také gesto dokáže urobiť iba Kráľ.
Lenže, Kristus chce byť Kráľom aj v dnešnej dobe, lebo jeho kráľovstvo je večné. Chce byť Kráľom aj nad našimi dušami a chce vládnuť aj našim srdciam, preto nám zanechal sviatosti. Ustanovil kňazstvo, aby cez celé dejiny ľudstva mal každý možnosť prijať dar jeho sviatostí.
Keďže dnes je posledný deň cirkevného roka a človek na záver roka zvykne ho bilancovať, zamyslime sa aj my nad sebou.
Aký je môj vzťah k Bohu:
- Chodieval som pravidelne na sväté omše?
- Koľkokrát som v tomto roku prijal sviatosť zmierenia?
- Prijal som Eucharistiu vždy, keď som mohol?
Aký je môj vzťah k blížnym:
- Milujem ich ako seba samého?
- Nepohoršil som ich slovami alebo skutkami?
Aký je môj vzťah k sebe samému a aký je základný smer môjho života:
- Bol som pripravený krotiť svoje chyby, sklony, vášne?
- Neškodil som si na zdraví?
- Zachoval som si svoje telo v čistote a nevinnosti?
- Nepoškvrnil som ho smilstvom, cudzoložstvom, nečistými skutkami?
- Konám skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu?
- Vzdelávam sa vo viere?
- Žijem príkladný rodinný a občiansky život?
- Nie som pyšný, lakomý, závistlivý, lenivý a neovláda ma hnev?
- Dokazoval som svojím životom, že mojím Kráľom je Kristus?
V posluchárni jednej vysokej školy v Londýne bola prednáška. Dievčatá si pozvali slávneho hvezdára Jamesa Jeansa (1877-1946), ktorý veľmi popularizoval astronomickú vedu. Prednášku začal takto: Slnko je milión tristo tisíckrát väčšie ako naša zem. Je od nás vzdialené 150 miliónov kilometrov... Potom sa obrátil na poslucháčky a hovoril: Vy, slečna z prvej lavice, pristúpte, prosím, sem. Dotknite sa prstom mojej topánky a zodvihnite z nej jeden prášok. Vidíte, milé slečny, na prste vašej spolužiačky je jeden prášok z londýnskej ulice. A teraz si uvedomte: Čo je tento prášok oproti veľkému Londýnu, to je naša zemeguľa oproti veľkému vesmíru. Prášok je ničím vo veľkom Londýne a zemeguľa je ničím vo veľkom vesmíre. A potom, aký som ja malý oproti veľkému Bohu, ktorý je nekonečne väčší než vesmír? Vedec odťahuje stoličku od katedry a kľaká si na zem. Hlavu si dáva do zopätých dlaní a hovorí: Ó, Bože, hoci som taký malý v porovnaní s tebou, ty ma predsa miluješ! Poslucháčky sú dojaté a jedna po druhej si pomaly kľakajú v laviciach. A keď už všetky kľačia a v posluchárni je hrobové ticho, vedec hovorí: Hľa, takto a jedine takto, na kolenách nám sluší byť pred Kristom Kráľom!
Spisovateľ François-René de Chateaubriand (1768 -1848) si želal na náhrobný kameň takýto nápis: Tu odpočíva poddaný Krista Kráľa.
Uznávame Krista za Kráľa? Buďme jeho poddanými, nie však v tom feudálnom zmysle, ale v prispôsobovaní sa mu. Sme jeho bratia a sestry, ktorí majú byť plní lásky a odpúšťania, k čomu nám má pomáhať dar Eucharistie.
Kristus Kráľ, zmiluj sa nad nami!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
