Kontakt
Sviatok Narodenia Pána – v roku C
V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom
svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli
dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z Galilejského
mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem lebo
pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v po žehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri,
ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a
ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal:
„Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude
znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď
sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“.
Lk 2, 1 – 14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď sa cisárovnej Márii Luise Habsbursko-Lotrinskej (1791-1847), manželke Napoleona I. Bonaparta, malo narodiť prvé dieťa, celé Francúzsko očakávalo s napätím túto udalosť. Do zámku vo Versailles chodili pre správy kniežatá i generáli, grófky aj dvorné dámy, ktoré túžili preukázať služby matke aj dieťaťu. Pripravené boli dve postieľky: modrá, ak sa narodí chlapec a červená, ak sa narodí dievča. Paríž venoval dokonca kolísku vyrobenú zo zlata a slonovej kosti. Po napätom očakávaní oznámili Napoleonovi, že sa narodil chlapec, nástupca trónu. Natešený cisár rozkázal vypáliť 101 delových sálv. Obyvatelia Paríža zhromaždení na námestiach hlasnými výkrikmi vítali túto udalosť. Dieťaťu dali meno František Jozef Karol, ktorý sa stal nástupcom Napoleona I. ako Napoleon II. Dieťa však nebolo šťastné, lebo jeho otec prehral vojnu, zbavili ho trónu a poslali do vyhnanstva. Napoleon II. zomrel 21-ročný v roku 1832 vo Viedni.
Aké úbohé sa môže javiť narodenie Ježiša Krista v porovnaní s cisárskym dieťaťom! Jozef v Nazarete iste pripravoval drevenú kolísku, Mária sa zasa postarala o skromnú výbavičku, pre chlapčeka, ktorý sa mal narodiť. Ale, čo z toho, keď Ježiško nemohol využiť skromné vecičky pripravené v Nazarete, lebo Mária s Jozefom sa na rozkaz rímskeho cisára Augusta (30 pr.Kr.-14 po Kr.) museli vydať do Betlehema na spísanie, dnes by sme povedali, na sčítanie ľudu.
Cesta viedla cez Jeruzalem a je veľmi pravdepodobné, že obaja, ako zbožní Izraeliti sa zastavili v nádhernom chráme, ktorý sa tam nachádzal, aby sa pomodlili a poďakovali Bohu za všetky milosti. Mária ďakovala predovšetkým za dar materstva a aj za to, že práve ju si Boh vybral za matku svojho Syna.
Na sčítanie ľudu sa dostavili do Betlehema stovky Dávidových potomkov. So stravou neboli problémy, lebo iste každý si zobral z domu dajaké potraviny, a ani pitná voda na niekoľko dní im nechýbala. Problém však bol s ubytovaním. Bohatší šli k priateľom a známym, menej zámožní hľadali strechu nad hlavou v hostinci. Tí, čo prišli skôr, miesto si našli, ale oneskorenci a chudobní ubytovanie nedostali.
Možno niekto v Betleheme, kto mal kúsok dobrého srdca, poradil im, aby šli za mesto a strávili noc v maštaľke, určenej pre ovce. Tam sa narodil Ježiš. Nebola tam posteľ a ani kolíska, preto dieťatko uložili do jasieľ, do žľabu, do ktorého dávali ovciam seno. Mária a Jozef ďakovali Bohu za tento veľký dar daný nielen im, ale aj všetkým ľuďom.
Dnes už nikto nevie mená zámožných Židov, ktorí si našli teplé miesto u svojich rovnako bohatých príbuzných či známych. A kto dnes vie niečo o synovi Napoleona I., ktorého narodenie tak slávnostne vítali? Ale o chudobnom Dieťati z Betlehema vie každý a už vyše dvetisíc rokov sa oslavuje jeho narodenie.
Aj v tomto roku slávime Vianoce a pri všetkom tom zhone, ktorý sprevádza prípravu na ne, nemali by sme zabudnúť na to hlavné, na radostnú zvesť: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. Čo vystihuje táto úžasná novina? Ak hľadáš lásku, pokoj, odpustenie a zdá sa ti, že to nemôžeš nájsť, mýliš sa. To všetko existuje, pretože je tu ten, ktorý môže uspokojiť túžbu ľudského srdca a dať odpoveď na všetky tvoje otázky. Je to tvoj Spasiteľ.
Tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi. Lenže nie všetci ho prijali. Ani dnes nestačí, že sú Vianoce, že ideme do kostola, že sme k sebe o niečo lepší, možno štedrejší. Treba ho prijímať neustále, čo znamená veriť v neho a podľa viery aj statočne žiť.
Kristus je Spasiteľom aj dnešného človeka, aj pre nás platí radostná zvesť o pokoji, láske a spáse. Aj my hľadajme Ježiša a otvorme mu srdce, aby sme patrili medzi tých, ktorí ho prijali. Ak to dokážeme, potom do nášho života vstúpi jeho svetlo, ktoré zaženie temnoty v nás.
Deti dostali v škole úlohu: Prečo sa teším na Vianoce? Dcérka Janka príde za otcom, aby jej pomohol napísať úlohu. Pýta sa: Tati, čo tam mám napísať? Otec jej hovorí: Napíš: Na Vianoce sa teším, lebo dostanem darčeky. Ale to je málo, odvetí dcérka. Napíš, že na Vianoce sa v kostole spievajú pekné koledy. Tati, ale my do kostola nechodíme. Tak napíš: Na Vianoce oslavujeme narodenie Ježiša Krista. Tati, a kto je to Ježiš Kristus?, pýta sa dcérka. Na Vianoce mnohí poznajú iba stromčeky, ktoré sú v obchodoch už od novembra, radosť z darčekov či dobré jedlá, ale skutočné Vianoce sú iné.
Nech tohoročné Vianoce sú pre nás opravdivými Vianocami! Nech odchod z kostola nie je kráčaním v tme, ale jasným obrazom nášho ďalšieho života a cestou k spoločnému domovu u nášho nebeského Otca.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
