Dnešný človek je veľmi pohodlný. Kam sa niekedy chodievalo pešo, on sa musí odviezť, a keby neexistovali v obchodoch schody, priviezol by sa až k pokladni. A to nie je iba o vození sa, ale aj o technike, strojoch, spotrebičoch... My, veriaci, samozrejme proti tomu nič nenamietame a tešíme sa z pokroku, ale jedným dychom dodávame, že človek veľmi spohodlnel. Kvôli pohodliu nerád berie na seba nepríjemné úlohy a obmedzenia, lebo to považuje za záťaž.

Tomuto človekovi zaznieva dnes v našich kostoloch Jánova výzva: Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo!

Výraz nebeské kráľovstvo je starodávny rabínsky výraz, keďže rabíni nevyslovovali Božie meno, nahrádzali ho inými výrazmi. V našom spôsobe reči Jánova výzva by znela: Robte pokánie, lebo sa priblížil Boh! Ale keďže každý z nás je svojím spôsobom pohodlný, reakcia niektorých by mohla byť: Dajte mi pokoj s pokáním a neobťažujte ma! Predsa však si musíme uvedomiť, že tu ide o výzvu, ktorá nám všetkým poslúži k dobru, k prospechu a k úžitku.

Pozrite, Židia sa hrnuli za Jánom Krstiteľom, aby mohli činiť pokánie. Každý, kto sa previnil, cítil svoj hriech ako ťarchu na svojich pleciach, s ktorou sa ťažko žilo, ktorá bola nepríjemná, a preto hľadal spôsob ako sa jej zbaviť. Keď sa Židia dozvedeli, že na púšti pri Jordáne žije Ján Krstiteľ oblečený do ťavej srsti, opásaný koženým pásom, živiaci sa kobylkami a lesným medom, ktorý sa v modlitbe spája s Bohom, prichádzali za ním, aby ich oslobodil od ťarchy hriechov a uzmieril ich s Bohom. Aký bol tvrdý a drsný vo vlastnom živote, tak bol tvrdý a drsný aj k hriešnikom svojej doby. Iste sme si všimli ako ich oslovil: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. A aj napriek týmto tvrdým slovám Židia za ním prichádzali, ľutovali svoje hriechy a na znak obrátenia sa dávali pokrstiť. Podujali sa na pokánie, aj keď im to ťažko padlo, ale od Jána odchádzali obrátení, polepšení a šťastní. Niekto môže namietať, že nám sa nechce robiť pokánie, lebo my sme pohodlní. Na to je jediná odpoveď, že ak sa nám nechce zmeniť smer života na správnu cestu a pôjdeme z pohodlia ďalej nesprávnym smerom, tak sa jednoducho nedostaneme k cieľu a žili sme nadarmo.

Svätému Augustínovi sa spočiatku nechcelo zmeniť a opraviť dráhu svojho života, preto premýšľal, čo s tým. Nakoniec si však tvrdo povedal: Keď to toľkí a toľké dokázali pred tebou, prečo by si to nedokázal ty?

Isté je, že aj najväčší hriešnik môže zmeniť smer svojho života. Ako príklad nám môže poslúžiť svätá Margita z Kortony. Mala 16 rokov, keď krásna, zdravá, náruživá, utiekla z prísnej výchovy otcovského domu a 9 rokov žila v spoločnosti šľachtica, s ktorým mala aj syna. Dobrý Pastier však nestratil z očú túto svoju ovečku. Jej milenec musel raz na týždeň odcestovať a vzal si so sebou aj psa. Keď sa týždeň pominul, Margita mu išla naproti, ale stretla iba psa, ktorý ju trhal za šaty, akoby ju volal, aby šla za ním. Pes ju priviedol ku kope dreva, tam zostal stáť, štekal a obiehal okolo kopy. Keď odhádzala drevo, našla zakrvavenú mŕtvolu svojho milenca. Ako bez zmyslov začala kričať, nariekať, trhať si vlasy a vrhla sa na mŕtvolu. Po čase sa upokojila a začala rozmýšľať: Čo budem robiť? Z čoho budem žiť? Som mladá, mám 25 rokov. Nájdem si ešte niekoho? Áno, ale nie už takého, ktorý sa môže raz stať zapáchajúcou mŕtvolou. Nájdem si Ježiša Krista! Vrátila sa aj so synom, ktorý vtedy mohol mať asi 7 rokov, k svojmu prísnemu otcovi, padla mu k nohám a porosila ho, aby ju neodkopol. Povedala mu, že úprimne chce zmeniť smer svojho života a zamerať svoju dušu na Boha. Svoje predsavzatie aj dodržala. Zostala žiť u otca v toľkej nábožnosti a kráse života, že zomrela ako svätica 22. februára 1297 a Cirkev v ten deň slávi aj jej sviatok. Táto žena iba potvrdzuje slová sv. Augustína: Keď to toľkí a toľké dokázali pred tebou, prečo by si to nedokázal ty?

Dnes sme videli, že Ján pozýval ľudí k obráteniu s poukazom na hnev urazeného Boha ako ho poznal Starý zákon. Zároveň si však uvedomujeme, že v Novom zákone nás k obráteniu pozýva Ježiš, prítomný v Eucharistii, lebo nás nekonečne miluje. Veď prežil s nami 33 rokov pozemského života, aby nás zblízka poznal, žil s nami, poučoval nás a svojou vernosťou až na smrť vynahradil nebeskému Otcovi našu nevernosť. Takéto pozvanie Ježiša k obráteniu, musí byť účinnejšie, ako pozvanie Jána Krstiteľa. Keď sa však vtedy na Jánovo pozvanie ľudia hrnuli k obráteniu, nemali by sme sa aj my hrnúť k Ježišovi, najmä v tejto adventnej dobe?

Pri vianočnej svätej spovedi preto opravme dráhu svojho života a nasmerujme sa na lepšiu dráhu – na nebeského Otca, aby sme boli jeho dobrými synmi a dcérami a medzi sebou dobrými bratmi a sestrami.

To je najistejšia cesta, ktorá vedie k najlepšiemu cieľu – k Bohu.