V premnohých knihách, ktoré sú o Ježišovi napísané, hovorí sa o ňom ako o najdokonalejšom človekovi, idealistovi, revolucionárovi, divotvorcovi, géniovi, skrátka o velikánovi, od ktorého narodenia počítajú kultúrne národy svoj letopočet. Zároveň sa však o ňom hovorí aj ako o veľduchovi, ktorý rozdeľuje dejiny ľudstva na dve veľké časti: pred Kristom a po Kristovi.

Dnešné evanjelium nám podáva ďalšiu Ježišovu charakteristiku. Ján Krstiteľ naň ukázal prstom a vyhlásil: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.

Pravdou však je, že my Jánovmu svedectvu až tak dobre nerozumieme, lebo celkom dobre nechápeme význam pojmu baránok. Židia Jánovi dobre rozumeli, lebo každý z nich vedel zo svojho náboženstva aspoň základný význam tohto pojmu. Píše sa o ňom v Knihe Exodus 12,1-13: Pán povedal Mojžišovi a Áronovi v egyptskej krajine. Celej izraelskej pospolitosti oznámte: Desiateho tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom! A bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohoto mesiaca, keď ho celá izraelská pospolitosť v podvečer zabije. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prah dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť. A budete ho jesť takto: Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod (Pesach). Lebo v tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine od človeka až po dobytok a nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, Pán! Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, bude znamením na vašu ochranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt.

Všimli sme si, čo pre Židov znamenala krv baránka? Záchranu života. Preto si každoročne pripomínali túto udalosť, ktorá bola pre nich veľkou nocou, lebo vtedy ich egyptský panovník prepustil z otroctva. Z toho dôvodu každoročne obetovali v chráme veľkonočného baránka ako poďakovanie Bohu za dar slobody. V chráme ho poviazali, položili na oltár a následne k nemu pristúpil kňaz, ktorý položil na neho ruky a modlil sa asi týmito slovami: Bože, my všetci sme sa proti tebe previnili, dopustili sme sa nerestí a hriechov, čím sme si zaslúžili, aby si nás potrestal a zahubil. Ale my ťa prosíme, dovoľ, aby sme všetky naše hriechy a neresti vložili na tohto baránka. Nech on je namiesto nás potrestaný a zabitý. Potom ho kňaz skutočne zabil a krvou, ktorá z neho vytiekla, všetkých pokropil. Každý, na koho padla čo len kvapka jeho krvi, vedel, že baránok bol potrestaný a zabitý miesto neho. Bol to baránok, ktorý sňal hriechy zo všetkých Židov, vykrvácal za nich a tým ich zachránil.

Napokon, každý Žid vedel aj to, čo o baránkovi hovorili proroci. Prorok Jeremiáš 11,19 píše: Ja som bol ako krotký baránok, vedený na zabitie; ani som nevedel, že stroja proti mne úklady: Zmárnime strom v jeho miazge, vykoreňme ho zo zeme živých, nech sa viac ani nespomenie jeho meno! A prorok Izaiáš 53, 2-5 píše: (Baránok) nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie, pred akým si zakrývajú tvár, opovrhnutý, a preto sme si ho nevážili. Vskutku on niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil, no my sme ho pokladali za zbitého, strestaného Bohom a pokoreného. On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení.

Preto sa ani nečudujeme, že Židia porozumeli Jánovmu svedectvu a niektorí z jeho učeníkov ho dokonca opustili a vykročili za Ježišom. Ján nežiarlil, lebo dobre vedel, že jeho úloha je zhromaždiť ľudí a nasmerovať ich na Ježiša, čo jasne aj povedal: On musí rásť a mňa musí ubúdať. A pokračoval: Ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.

Tu však Ježišova úloha nekončí, lebo on chce byť aj dnes záchrancom všetkých ľudí. Každého z nás chce zachrániť pre večnú, nebeskú vlasť a pre náručie nebeského Otca. Pravdaže iba vtedy, ak neoberá človeka o jeho slobodnú vôľu. Vtedy by už nebol záchrancom, ale narušiteľom jeho ľudskej bytosti.

Don Bosco na jednej zo svojich ciest objavil Michala Magoneho, „generála“ uličníkov a vyslobodil ho z pochybného pouličného života, snáď aj zachránil pred väzením a možno aj pred násilnou smrťou. Ponúkol mu domov, vzdelanie, dobrých kamarátov a radostný život s Ježišom. A on neodmietol. Raz ho našiel pri okne ako plače. Keď sa ho spýtal, prečo, dostal od toho vtedy 13-ročného chlapca zaujímavú odpoveď: Keď pozorujem Mesiac na oblohe ako poslušne plní Božiu vôľu a neúnavne znova a znova vychádza a svieti ľuďom, je mi ľúto, že som toho dobrého Boha doteraz toľko zarmucoval svojou neposlušnosťou, keď som viedol hriešny život.

Keby Don Bosco toho chlapca nezachránil, neskončil by dobre. On však nad ním nezlomil palicu, ale dal mu šancu a chlapec ju prijal. Taký je aj Ježiš! On nechce smrť hriešnika, ale chce, aby sa obrátil a žil.

Ľudia si cenia tých, ktorí niekoho zachránili a dávajú im vyznamenania a odmeny. A my by sme si necenili nášho Záchrancu, Ježiša Krista? Preto tak robme každú nedeľu a zhromažďujme sa okolo oltára. Pred svätým prijímaním sa modlíme: Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta... a potom nám kňaz ukáže rozlomenú svätú Hostiu a slovami Jána Krstiteľa nám oznamuje: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta... Práve v tej chvíli si všetci uvedomme, že Ježiš je náš Záchranca, skloňme sa pred ním vo svojich srdciach, pozdravme ho a prijmime ho. Uvedomme si, že ten, ktorý sa láme z lásky k nám, láme sa preto, aby sa nám všetkým rozdal a my v tej chvíli odstráňme zo seba všetko to, čo by nám v tom bránilo!

Prežime túto úžasnú a svätú chvíľu aj pri dnešnej svätej omši a čerpajme z nej počas celého nastávajúceho týždňa!