Kontakt
2. nedeľa po Narodení Pána – rok A
Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten ňom priniesol zvesť.
Jn 1, 1-18
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Keď vidíme zblízka niečo pekné sme nadšení a plní radosti. Keď sa však vzdialime, začneme o tom, čo sme videli, pokojnejšie uvažovať a premýšľať. Tak tomu bolo aj s narodením Ježiša Krista. Na Vianoce sme boli tejto udalosti celkom blízko a od radosti a nadšenia sme z hĺbky srdca spievali vianočné piesne. Ale teraz, keď sme sa od sviatkov vzdialili, Cirkev nás učí porozmýšľať o Ježišovom narodení, keď nám ponúka evanjelium o tajomstve jeho narodenia.
Skúsme sa preto zamyslieť nad slovami z evanjelia: Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Tieto slová sa nás totiž najviac dotýkajú.
Prvé neprijatie sa dostalo Ježišovi, keď Mária s Jozefom prišli do Betlehema, hľadali si nocľah, ale nenašli, takže sa Boží Syn musel narodiť v maštali. Druhé neprijatie sa spomína v dnešnom evanjeliu, keď židovský národ, ktorému bol Mesiáš sľúbený, neprijal ho, ba odsúdil ho na smrť kríža. Bol to jeho vlastný národ, vlastný ľud, ktorý ho neprijal, odmietol a napokon aj zabil.
My, pravda, odsudzujeme oboje neprijatia, čo je iste správne, ale nás to poučuje, aby sa to tretie neprijatie neuskutočnilo u nás.
Do ústavu sociálnych služieb prijali 30-ročného muža, ktorý bol vážne telesne postihnutý, takže bol úplne odkázaný na pomoc iných. V susednej izbe bývali starí manželia, ktorí sa ho pred Vianocami pýtali, či pôjde domov. On im odpovedal: Nie! Nemám už rodičov a v rodičovskom dome býva starší brat, ktorý mi vyplatil z domu podiel. Keď som chcel prísť k nemu na návštevu, zamkol predo mnou dvere a z okna mi povedal, že tam už nemám žiadne právo a nemám tam čo hľadať...
Prenesme si túto ľudskú tragédiu na Pána Ježiša. On, Boží Syn, skrze ktorého Otec stvoril celý svet, teda aj nás, On, Slovo, ktoré sa stalo našim bratom, má plné právo prísť medzi nás a k nám. Keby sme mu neotvorili srdcia, boli by sme stokrát horší ako onen brat, ktorý zatvoril dvere pred svojím chorým bratom. K tomu ešte musíme uvážiť, prečo Ježiš túži, aby sme ho prijali. On neprichádza preto, aby nám bol na obtiaž, neprichádza od nás niečo pýtať či si niečo požičať. On od nás nepotrebuje vôbec nič! Ale naopak, prichádza preto, aby nás obdaroval a urobil nás Božími synmi a dcérami. A ako sa to stane?
Takto: Kto Ježiša prijme, vytvorí s ním jednotu. Už nie si iba žiakom základnej, strednej či vysokej školy, alebo manželom či manželkou, alebo starým rodičom, ale v tebe je Kristus. A pretože on je Boží Syn, aj ty sa môžeš stať Božím synom či dcérou. Veď práve preto sa Ježiš stal človekom, aby sa človek mohol stať Božím dieťaťom.
V tomto prípade je veľmi dôležité všimnúť si slova mohol. Nesmieme sa totiž nazdávať, že Kristus v nás spôsobí Božie synovstvo bez nášho pričinenia ako dajaký čarodejník. V evanjeliu sme totiž jasne počuli podmienky: Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. Nie je tam napísané, že tých, čo ho prijali, ale tým, ktorí ho prijali... Z toho jasne vyplýva, že bez našej spolupráce nemôžeme byť Božími deťmi. Boh nás síce stvoril bez nás, ale bez nás, nás nezachráni a nevykúpi. My musíme s ním spolupracovať!
Všetci vieme, v čom spočíva spolupráca. Základom je prijímať Ježiša a snažiť sa mu prispôsobiť. On sa vyzliekol zo svojho nebeského svetla a stal sa nám podobným a my sa musíme vyzliecť zo svojej tmy, aby sme sa mu stali podobnými v tom najhlavnejšom, čo charakterizuje Boha. A to je láska! Aby o nás platilo: Ján, Jozef, Michal, Pavol, Štefan... je láska! Mária, Helena, Eva, Dagmar... je láska! Ak sa mu začneme podobať v láske, staneme sa jeho bratmi a sestrami a zároveň synmi a dcérami nebeského Otca. Jeho slovo, vyrieknuté o jeho Synovi: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, začne sa vzťahovať aj na nás. A to je opravdivý zmysel Vianoc!
Dnes sme si mohli uvedomiť, že Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek mohol stať Božím synom. Keď o tomto tajomstve premýšľal nemecký katolícky kňaz, lekár, mystik a náboženský básnik Angelus Silesius (1624-1677), napísal: Keby sa Kristus tisíckrát narodil v Betleheme a v tebe nie, ty zostaneš naveky zatratený.
Modlime sa dnes, aby sa aj v každom z nás Kristus narodil. Otvorme mu svoje srdcia a prijmime ho tak, že budeme pestovať a trpezlivo kresať našu povahu podľa jeho prekrásnej povahy, aby sme mu naozaj boli bratmi a sestrami, tým pádom aj deťmi nebeského Otca a potom aj jeho dedičmi v nebi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
