Predstavte si, že máte pred sebou veľmi dôležitú cestu, počas ktorej musíte vybaviť vážne veci. Termín cesty sa postupne približuje a vy vnímate obrovskú zodpovednosť, lebo cítite, že všetko záleží na vás, na vašej šikovnosti, slušnosti a nadaní…

Zvláštny pocit mali aj apoštoli, ktorých Ježiš poveruje dôležitou misiou: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Aj oni stoja pred vý­znamnou životnou úlohou, od výsledku ktorej bude závisieť nielen ich osud, ale aj osudy ľudí, ku ktorým sú poslaní.

Dôležité misie sa v dejinách ľudstva často opakovali. Svojich poslov vysielali svetskí aj cirkevní hodnostári. Jednu z nich si intenzívnejšie pripomíname práve dnes. Písal sa rok 862. Cisár Michal III. si zavolal dvoch bratov Konštan­tína a Metoda a poveril ich dôležitou cestou. Mali ísť medzi Slovanov na Veľkú Moravu, priniesť im Písmo a predo­všetkým vieru v jedného a pravého Boha. Na tunajšiu pôdu vstúpili roku 863 a urobili tak, ako im prikázal cisár. A práve vďaka ich príkladu, silnej viere, ale aj písanému Božiemu slovu v reči tunajšieho ľudu, Slovania zanechávajú svojich pohanských bohov: boha hromobitia Perúna, boha zemských plodov Svatonia, boha pohostinstva Radogozda, bohyňu lásky Ladu, bohyňu zimy Morenu… a otvárajú svoje srdcia jedinému a pravému Bohu. S Božou pomocou sa im podarila úžasná misia – obrátiť Slovanov na kresťanskú vieru.

Konštantín a Metod boli rodní bratia, pochádzajúci z mesta Solún. Konštantín sa narodil roku 827 a Metod 815. Ich otec sa volal Lev, bol vysokým vojenským dôstojníkom a matka sa volala Salome. Konštantín vyštudoval filozofiu a humanistické vedy, takže čoskoro získal titul filozof. Otec chcel, aby sa oženil s dcérou vysokého úradníka, ale on tú­žil po inej ceste. Dal sa vysvätiť za diakona, neskôr za kňaza a stal sa z neho tajomník carihradského patriarchu. Potom učil na Carihradskej vysokej škole. Ako 24-ročný odchádza na misiu k Arabom do Mezopotámie, aby tam šíril a bránil vieru.

Metod vyštudoval právo a stal sa náčelníkom jednej zo žúp v Byzancii. Desať rokov strávil v úrade. V roku 855 spolu s bratom odchádza na misiu k Chazarom. Po návrate z misie utiahnu sa na horu Olymp, kde v tichu a samote slúžia Bohu. Potom sú poslaní na Veľkú Moravu. Na misiu sa dostatočne pripravili, keď priniesli Evanjeliá, Listy apoštolov, Žalmy a Liturgické knihy, ktoré preložili do reči ľudu.

Mali však aj neprajníkov, ktorí ich roku 868 obžalovali u pápeža, že zavádzajú v liturgii novoty a slúžia ju v reči ľudu. Preto sa šli obhajovať k pápežovi Hadriánovi II. Ten ich vypočul, pochválil a schválil bohoslužobné knihy v reči veľkomoravského ľudu. Konštantín sa na Veľkú Moravu už nevrátil. V Ríme vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a 14. februára 869 tam zomrel. Metod sa na Veľkú Moravu vrátil ako arcibiskup a tu 6. apríla 885 zomrel.

Títo svätci priniesli našim predkom dar viery a ona sa potom dedila z pokolenia na pokolenie. Aj naša generácia ju dostala a našou povinnosťou je odovzdať ju tým, ktorí prídu po nás. Spytujme si dnes svedomie, ako to robím? Ako šírim vieru v mojej rodine, v škole, na pracovisku, v mieste bydliska…? Vychádzajú spod mojich rúk ľudia obohatení stretnutím sa s Kristom? Som svetlom sveta a soľou zeme?

Charles de Foucauld sa narodil v Štrasburgu roku 1858 a v mladom veku prešiel náboženskou krízou. Stratil vieru a dal sa na vojenskú kariéru, ktorá ho neuspokojila. V roku 1886 sa obrátil a po trojročnom utiahnutom živote v Naza­rete bol roku 1901 vysvätený za kňaza. Vypočujme si jeho vyznanie viery: Len čo som uveril, že jestvuje Boh, nemo­hol som urobiť iné, než žiť výlučne pre neho.

Výlučne pre Boha žili aj naši vierozvestovia Cyril a Metod. Obetovali svoje pohodlie, kariéru a smelo môžeme povedať, že aj životy, aby naši predkovia žili pre Boha. A keďže viera je dedičstvo, ktoré máme aj my, snažme sa pre Boha žiť aj my a učiť tomuto životu všetkých, ktorí sú nám zverení.