Kontakt
19. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám. Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“ On povedal: „Poď!“ Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Mt 14, 22-33
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Priznajme si, že radi delíme ľudí okolo seba na veriacich a neveriacich, na nábožných či ateistov, alebo na dobrých a zlých. A azda si aj namýšľame, že patríme medzi nábožných a dobrých veriacich. Lenže, je naša viera taká hlboká, aby sme mohli mať z nej opravdivú radosť?
Keď sa pozorne zamyslíme nad dnešným evanjeliom, v ktorom sme počuli, že pokiaľ sa Peter spoliehal na Ježišovo slovo, darilo sa mu dokonca aj kráčať po vode rozbúreného mora, ale akonáhle zapochyboval, stal sa maloverným a dostal strach, začal sa topiť. Táto príhoda nás preto môže nasmerovať k hlbokej a pevnej viere.
Slávny básnik Johann Wolfgang von Goethe (1749-1832) po prečítaní si dnešného evanjelia, povedal: V tejto udalosti je vyslovená náuka, že človek vierou zvíťazí aj v najťažších podujatiach, ale keď, čo i len trochu zapochybuje, stratí všetko. Evanjelium však vyslovuje ešte omnoho viac, ako on tvrdí. Ono totiž nemá na mysli iba vieru človeka v seba a stratu sebadôvery, ale vieru v Ježišovo slovo a stratu dôvery v Ježiša. Poučuje nás, že Ježiš chce, aby sme sa bezpečne spoliehali na neho a dôverovali mu. Z toho vyplýva, že viera nespočíva v tom, keď dokážeme spamäti zarecitovať Vyznanie viery..., Desatoro..., Pätoro... či Šesť hlavných právd..., ale v tom, keď svoj život vsadíme na Ježišovo slovo. Dánsky filozof Søren Aabye Kierkegaard (1813-1855) to vyslovuje takto: Nie to je viera, keď obdivujem Ježišovu náuku a jeho nádherný život, ale keď svoj život riskujem žiť podľa Ježišovej náuky a podľa jeho života.
Pápež Benedikt XVI. (1927-2022) používa na to takéto podobenstvo: Do mesta prišiel cirkus. Artista predvádzal akrobacie na dlhom lane napnutom vo veľkej výške. Ľudia tŕpli od strachu pri pohľade na neho a jeho bravúrne kúsky. Nakoniec si nechal to najťažšie. Vzal si fúrik a tlačil ho pred sebou po celej dĺžke lana bez jediného zakolísania. Zdola sa ozval hromový potlesk. Keď utíchol, artista sa na lane obrátil chrbtom k fúriku a po chvíli ticha sa spýtal: Dôverujete mi, že preveziem fúrik po lane aj za chrbtom? Zborovo odpovedali: Áno! Do toho! Artista prstom ukázal na jedného muža, ktorý veľmi kričal a spýtal sa ho: Vy mi, prosím, naozaj dôverujete, že to dokážem? On zakričal: Samozrejme! A artista na to: Tak, prosím, poďte si sadnúť do fúrika a preveziem vás. Vtedy muž až hystericky zvolal: Nie, to nie! A pápež pokračoval. Viete, prečo onen muž nechcel nasadnúť? Lebo nemal odvahu vsadiť život na artistovo slovo.
Ježišovo slovo je však mocnejšie. Ono je najmocnejšie! V dnešnom evanjeliu hovorí: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa! Čo tým chce povedať? Nebojte sa! U mňa neexistuje žiadne riziko! Mne môžete stopercentne dôverovať! Vsaďte život na moje slovo! Totiž v tej chvíli, keď s Božou pomocou silne uveríme v neho a celý svoj život vsadíme na jeho slovo, v tej chvíli sa naša viera, podľa dnešného evanjelia, stáva ziskom pre náš život.
Možno sa prekvapení spýtame: Je to možné? Je! Presvedčí nás o tom Rose Kennedyová (1890-1995) americká filantropka, spoločenská osobnosť a matriarcha rodiny Kennedyovcov. Napísala knihu s názvom: Moje životné spomienky. Opisuje v nej radostné, ale aj bolestné chvíle svojho života. Zahynul jej najstarší syn pri prieskumnom lete, dcéra zahynula pri havárii lietadla, ďalší syn, prezident USA, zahynul pod strelami atentátnika, ďalší syn bol tiež zavraždený, z čoho zasa vážne psychicky ochorela jej dcéra. Vieme si predstaviť srdce matky navštívené toľkými ťažkými ranami? Veď stála nad hromom štyroch detí aj s dcérou, ktorá možno ani nevedela o svete. A predsa, Rose takto píše: Mám neotrasiteľné presvedčenie, že Boh jestvuje, nie ako ďaleká a odomňa vzdialená skutočnosť, ale ako ku mne celkom blízky Otec, ku ktorému sa viniem celou svojou bytosťou. Pre mňa je jestvovanie Boha takisto skutočné ako moje vlastné jestvovanie. A keby mi Boh všetko bral: deti, zdravie, telesné sily, rozum i bohatstvo a chcel by mi ponechať iba jeden dar, tak by som ho prosila: Bože, ponechaj mi vieru, lebo keď budem mať vieru, bude mi ľahostajné, aké rany osudu ma postihnú a budem spokojná, aj keď všetko stratím. Len nech nestratím Teba a dosiahnem večný život v Tvojej láske.
Uvedomujeme si aj z tohto príbehu, že viera v Boha môže byť naozaj ziskom pre ľudský život? Predpokladom k tomu je však hlboké presvedčenie, že Boh jestvuje, že nie je dajaká vymyslená fantázia, neskutočná ilúzia, či prázdna fikcia. Boh je opravdivá, pravá, živá skutočnosť, o ktorej apoštol Pavol hovorí: Boh nie je ďaleko od nikoho z nás. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme.
Na Pavlove slová nadväzuje Majster Eckhart (*okolo 1260 - †okolo1328) nemecký katolícky kňaz, teológ, filozof a mystik, ktorý hovorí: Bože, nič mi nie je tak blízke ako Ty. Ty si pre mňa skutočne prítomný a som rád, že nie som ako drevo alebo kameň. Prítomný si aj pre drevo a kameň, ale oni nič nevedia o Tvojej prítomnosti. Ja však o nej viem. Som Ti vďačný, že si ma prostredníctvom Ježiša uistil, že jestvuješ a ďakujem Ti za túto istotu viery.
Teraz si môžeme pomyslieť: Ó, keby aj moja istota viery bola taká, že Boh je skutočne pri mne. To však nie je nemožná vec. Skúsení duchovní myslitelia nás poučujú ako môžeme dosiahnuť takú vieru. Vravia, že stále treba očisťovať srdce od nerestí, pretože Ježiš povedal: Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha... a potom sa môžeme otvárať pre Boží dar viery. Ďalej odporúčajú, že najľahší spôsob otvoriť sa pre Boží dar viery, je modliť sa tzv. strelné modlitby. Čo o nich vieme? Sú to krátke, intenzívne modlitby, ktoré sa modlíme v rôznych situáciách dňa. Dôležité je naučiť sa modliť srdcom a rozprávať sa s Pánom aj vlastnými slovami.
Skúsme cez tento týždeň modliť sa strelné modlitby. Niekedy stačí slovo, inokedy veta, veď Pán nepozerá na to, koľko mu povieme, ale ako mu to povieme. Strelnú modlitbu môžeme opakovať desiatky ba aj stovky krát počas dňa.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
