Kontakt
21. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Keď Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Oni vraveli: „Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané
v nebi.“ Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš.
Mt 16, 13–20
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Peter bol jednoduchý rybár z Betsaidy pri Genezaretskom jazere, vykročil za Kristom, pretože v ňom videl Mesiáša, ktorý spĺňal vtedajšie židovské predstavy. Tie boli, že sa stane pozemským vládcom a osloboditeľom. A skutočne, niektoré Kristove skutky ho uvádzali do úžasu ako napríklad zázračný rybolov, po ktorom padol na kolená a zvolal: Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny! V dnešnom evanjeliu zasa počúvame ako pri Cézarey Filipovej vyznáva: Ty si Mesiáš, Syn živého Boha. A Ježiš toto vyznanie nenecháva bez odmeny a dáva mu prísľub: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.
Možno nás po vypočutí týchto slov napadne otázka: Petrova rozkolísaná povaha má byť skalou? Je to vôbec vhodné? Najskôr prekypoval horlivosťou a odvahou a hneď zasa upadol do malomyseľnosti a strachu. Ježiš však už pri prvom stretnutí s ním dobre do neho videl a napriek tomu, aký je, mu povedal: Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas, čo v preklade znamená Peter.
Všimnime si Petrove reakcie a prejavy jeho povahy, zachytené v Evanjeliách:
Keď videl Ježiša kráčať po mori, plný radosti, dôvery a viery vykríkol: Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode. On povedal: Poď! Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a zvolal: Pane, zachráň ma! Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval?
Alebo Ježišova zmienka o utrpení vyvolávala v ňom priamo zdesenie, preto berie ho stranou a dohovára mu: Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať! On sa obrátil a povedal Petrovi: Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!
Všimnime si aj Poslednú večeru, keď Ježiš apoštolom umýval nohy. Keď prišiel k Petrovi, povedal mu: Pane, ty mi chceš umývať nohy? Ježiš mu odpovedal: Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš. Peter mu povedal: Nikdy mi nebudeš umývať nohy! Ježiš mu odpovedal: Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou. Šimon Peter mu vravel: Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu! Ježiš mu na to: Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý.
A po Poslednej večeri sa Peter Ježiša spýtal: Pane, kam ideš? Ježiš odvetil: Kam ja idem, tam teraz za mnou ísť nemôžeš, no pôjdeš za mnou neskôr. Peter mu vravel: Pane, prečo nemôžem ísť za tebou teraz? Aj život položím za teba. Ježiš odpovedal: Aj život položíš za mňa? Veru, hovorím ti: Nezaspieva kohút, kým ma tri razy nezaprieš.
Peter zlyhal aj po zoslaní Ducha Svätého, ktorý síce ho tak posilnil, že sa nezľakol ani hrozieb, ani žalára, ale predsa sa v Antiochii prejavuje jeho nedôsledná povaha. Píše o tom Pavol v Liste Galaťanom: Ale keď prišiel Kéfas do Antiochie, zoči-voči som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. Kým neprišli niektorí od Jakuba, jedával s pohanmi. Ale keď prišli, odťahoval sa a oddeľoval, lebo sa bál tých, čo boli z obriezky. A s ním sa pretvarovali aj ostatní Židia, takže sa dal aj Barnabáš strhnúť ich pokrytectvom. Keď som videl, že nepostupujú priamo, podľa pravdy evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Keď ty, Žid, žiješ pohansky, a nie po židovsky, ako to, že nútiš pohanov žiť po židovsky?!
Ale aj napriek tomu všetkému Ježiš dobre vedel, prečo tohto muža urobil skalou pre svoju Cirkev. Skalou bol nie povahou, ale účasťou na moci svojho Majstra.
V spisoch svätorečenia Tomáša Akvinského sa hovorí, že na sviatok svätého Mikuláša sa z chrámu vrátil k svojej práci, ale bolo na ňom vidieť veľkú zmenu. Ale od neho nedostal vysvetlenie. Teologickú summu, svoje najväčšie dielo, na ktorom toľko pracoval a s takou horlivosťou, odsunul nabok bez toho, aby dokončil čo i len kapitolu z predchádzajúceho dňa. Na naliehanie svojho spolupracovníka, aby sa dal do práce, odpovedal vždy rovnako: Nemôžem. Všetko, čo som doteraz napísal, je v porovnaní s tým, čo som videl, plevou. Tomáš musel mať iste nejaký mimoriadny zážitok, ktorým prišiel do kontaktu s Bohom.
My môžeme Boha vidieť v osudoch Petrovho života v ktorom sa do poslednej bodky na ňom splnili slová svätého Pavla adresované Korinťanom: Len sa pozrite na svoje povolanie, bratia, že tu niet veľa múdrych podľa tela ani veľa mocných ani veľa urodzených, ale čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných; čo je svetu neurodzené a čím pohŕda, to si vyvolil Boh, ba aj to, čoho niet, aby zmaril to, čo je, aby sa pred Bohom nik nevystatoval.
Ježiš dal najväčšiu autoritu v Cirkvi Petrovi, aby spomienka na jeho slabosť a pád miernila tvrdosť rozkazov a vzťah k podriadeným. A keďže vedel, že Peter ho miluje viac ako ostatní, lebo mu bolo aj viac odpustené, pričom zakúsil na sebe viac Božieho milosrdenstva ako ostatní, povedal mu: Pas moje baránky! Pas moje ovce!
Na Vatikánskom pahorku, kde Peter dokonal svoj pozemský život, sa nad jeho telesnými pozostatkami týči pamätník, Bazilika jemu zasvätená a v jej vnútri je veľkými zlatými písmenami napísané: Ty si Peter…
Peter žije a bude žiť vo svojich nástupcoch, pápežoch. Ale omnoho mohutnejší ako chrám jemu zasvätený, je veľchrám Cirkvi, ktorý vytvorila Božská moc Kristova a do ktorého patríme a hlásime sa k nemu aj my. O tomto veľchráme, Cirkvi, Ježiš jasne povedal: Ani pekelné brány ju nepremôžu.
Ježiš sa obracia aj na mňa a pýta sa ma: Za koho pokladáš mňa a moju Cirkev? Miluješ ma? Miluješ Cirkev? Robíš jej svojím životom dobré meno? Aj nám sa možno v tejto chvíli „lepí jazyk na podnebie“, ale odpovedať musíme.
Využime dnešnú nedeľu na hľadanie správnej odpovede. Zapíšme si ju nielen do pamäti, ale aj do sŕdc, aby sme sa v ťažkých chvíľach našej bezradnosti či bezútešnosti povzbudili a s istotou sa vinuli do náručia našej Matky Cirkvi.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
