Kontakt
28. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: „Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!“ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: „Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodní. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.“ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: „Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?“ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: „Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte, ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami. Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1–14
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Všetci máme skúsenosť s ľuďmi, ktorým sme sa síce snažili niečo vysvetliť alebo objasniť, ale oni stále zostávali v srdci hluchí a tvrdí. Vtedy sme si v duchu pomysleli: No, keby mu to aj svätý Peter prišiel povedať, tak by neuveril. Jeden človek, ktorý o sebe tvrdil, že je hlboko veriaci, po vypočutí dnešného evanjelia prehlásil, že je to nezmysel. Dôvodil to tým, že niečo také, čo tu Ježiš rozprával, sa v skutočnosti ani nemôže stať.
Možno aj my z vlastnej skúsenosti vieme, že človek je niekam pozvaný, ale nemá čas tam prísť. Tiež sa stáva, že aj keď je niekam pozvaný, nechce sa mu tam ísť. Niekedy zasa pozvánku niekde založí, zabudne na ňu, a keď ju po čase nájde, už je neskoro. Ale, že by bol niekto tak nezdvorilý k poslovi, ktorý ho prišiel pozvať a dokonca by ho aj zabil, to nám pripadá nemožné. Napokon nám môže pripadať úplne absurdné aj to, keď kráľ, ktorý pozýva, a v Ježišovom podobenstve kráľ je obrazom Boha, by sa tak rozčúlil, že hosťa vyhodil, lebo nebol patrične oblečený.
Podobenstvo však porozprával Ježiš, ktorý nikdy nepreháňal a bol vždy pravdivý. Ale predsa, neprehnal to? Budete sa diviť, ale neprehnal. Ako to vyrozprával, tak to v živote chodí. Nastavil nám zrkadlo a ukázal ako nemožne sa k Bohu správajú ľudia a často sme to aj my.
Kto sú sluhovia z dnešného evanjelia? Boli to proroci, potom apoštoli a dnes sú to kňazi. Proroci boli veľmi prenasledovaní, lebo hovorili pravdu, ktorá sa mocným vtedajšieho sveta nepáčila za čo často zaplatili životom. Apoštoli, až na Jána, tiež zomreli násilnou smrťou a počnúc diakonom Štefanom až dodnes kňazi nikdy a nikde nemajú ustlané na ružiach. Len si dobre všimnime ako mnohé médiá či sociálne siete robia z nich chudáčikov, ukrutníkov, tmárov, zvrhlíkov, prehnaných moralistov, ktorí nenávidia život a nedokážu sa spontánne radovať. A stále je aj mnoho miest na zemi, kde kňazi platia za Krista svojou krvou. Takže, Kristus mal predsa len pravdu, keď hovorí, že pozvaní poslov vyhnali, zbili aj zabili.
A ako je pravdivé Pánovo slovo v otázke pozvaných? Koľko je nás v kostole? Koľko pokrstených a pobirmovaných kresťanov katolíkov býva v našich farnostiach? Koľko je katolíckych rodín, z ktorých ide do kostola už iba babička, často o dvoch paliciach, ale ide. Ale, kde sú ostatní? Najmä, keď sa presťahujú do mesta a nemá ich kto upozorniť na vieru, v ktorej boli vychovávaní a vyrastali, prestanú potrebovať Pána Boha. Kde sú otcovia, deti a mládež? Starí či prastarí rodičia len si spomeňte ako ste doslova žobronili pred kňazom, aby pokrstil vaše vnúčatá, lebo rodičia mali také či onaké postavenie a doma by to jednoducho nešlo. Lenže krst je aj pozvaním. Keď ich však dnes kňaz alebo katechéti pozývajú na nedeľné sväté omše, prevracajú oči a majú množstvo výhovoriek. Tu si len potvrďme ako často sa nemožne správame aj my, ktorí sme pozvaní!
Tak mal Ježiš pravdu, alebo nie? Vidíme, že to, čo povedal v podobenstve, platí do posledného slova a dodnes sa jeho platnosť nezmenila.
Ježišovo podobenstvo má však pokračovanie v človekovi, ktorý síce prišiel na hostinu, ale bez svadobného rúcha. Boh pozýva na hostinu všetkých, dobrých aj zlých. Ale tí, ktorí sú pozvaní, musia sa nechať premeniť. Niekto sa nechce zmeniť a vyhovuje mu byť polovičatý. My, ktorí prichádzame na svätú omšu ako na hostinu, prijímame Telo a Krv Kristovu, ale to ešte neznamená, že všetko je u nás v poriadku. Ako vyzerá naše vnútro, naša viera? Hoci sme prijali Krista, uverili sme mu, ale nechali sme sa vykúpiť zo svojich hriechov? Natrvalo a stále? A nielen, keď nám to vyhovuje alebo, keď máme svadbu, krstíme dieťa či keď niekto blízky zomrie? Dali sme sa natrvalo premeniť a obliecť do svadobného rúcha? Hazard so svadobným rúchom je horší ako odmietnuť pozvanie.
Evanjelický pastor Wilhelm Busch (1897-1966) bol zavolaný do nemocnice, kde zomieral človek. Keď vošiel do izby pacient bol v bezvedomí. O chvíľu sa však prebral a jeho manželka, ktorá bola pri ňom, pastora prosila, aby mu vyslúžil Večeru Pánovu. Pastor namietal, že postačí, keď sa za neho pomodlí. Ona však ďalej prosila. Tak mu ju vyslúžil a po jej prijatí opäť upadol do bezvedomia. Pastor potom odišiel na iné oddelenie a manželia ostali sami. Keď sa vrátil asi po hodine, muž sedel na posteli a s úsmevom po ňom kričal: Už som sa z toho dostal! Už mi je lepšie! Pastorova reakcia bola: Milý pane, už ste stáli pred bránou večnosti, ale Ježiš vás svojou milosťou pozdvihol. Nikdy na to nezabudnite. Na pacientovej tvári sa objavil úškľabok a zareagoval: To predsa už nepotrebujem, veď žijem! Pastor zostal z jeho slov otrasený. A vtom sa chorý náhle chytil za srdce, pomaly klesol na posteľ a bol mŕtvy.
To je skutočný príbeh a nie je jediný. Preto je namieste dôležitá výzva: Nezahrávajme si so svadobným rúchom - Božím milosrdenstvom a vykúpením! Je to hazard! Krista musíme prijať celého, vždy a navždy!
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
