Kontakt
30. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A
Toto hovorí Pán: „Cudzinca nebudeš utláčať ani sužovať, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Vdove a sirote neublížite! Ak ich budete trápiť, budú volať ku mne a ja budem počuť ich nárek; vzplanie môj hnev a pobijem vás mečom a vaše ženy budú vdovami a vaše deti sirotami. Ak požičiaš peniaze niekomu z môjho ľudu, chudákovi, ktorý býva s tebou, nesprávaj sa k nemu ako veriteľ; nežiadajte od neho úroky. Ak vezmeš od svojho blížneho plášť do zálohy, vráť mu ho do západu slnka. Veď je to jeho jediná prikrývka, odev na jeho telo, nemá nič iné, v čom by spal. Ak bude volať ku mne, vypočujem ho, lebo som milosrdný.“ Ex
Ex 22, 20-26
Keď sa farizeji dopočuli, že umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
Mt 22, 34-40
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Niekedy dostávame alebo dávame otázky nie preto, aby sa ne úprimne odpovedalo, ale preto, že pýtajúci chce nimi pokúšať alebo provokovať. Taký istý bol aj učiteľ zákona z dnešného evanjelia.
V starovekom Izraeli boli zákonníci vzdelaní muži, ktorých úlohou bolo študovať Zákon, prepisovať ho a písať k nemu komentáre. Prekročili však rámec výkladu Písma a k tomu, čo povedal Boh, pridali mnohé ľudské tradície. Situácia sa zhoršila natoľko, že predpisy a tradície sa považovali za dôležitejšie ako samotný Zákon. To viedlo k mnohým konfrontáciám medzi Ježišom, farizejmi a zákonníkmi. Hoci poznali Zákon a učili ho, ale ho nedodržiavali. Aj zákonník z dnešného evanjelia sa nepýtal z úprimného záujmu, ale chcel Ježiša provokovať.
Ježiš ukazuje obrovskú trpezlivosť, s ktorou mu odpovedá, lebo on dobre poznal predpisy Zákona. Kristus ho berie vážne a odpovedá mu zodpovedne v zmysle Zákona. Neodbije ho len tak, hoci dobre vie, že ho chce provokovať. Postaví pred neho Božie slovo a nechá ho rozhodnúť sa. Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.
Ježišova odpoveď je určená aj nám a vedie nás k tomu, aby sme sa buď rozhodli pre neho alebo dotknutí či pobúrení jeho výkladom, odišli od neho. Sám to zažil v synagóge od niektorých jeho učeníkov. Tí na jeho slová reagovali: Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?! On na otázku najväčšieho prikázania odpovedá dvomi vetami, pričom nepovedal nič nové, iba to, čo sa nachádzalo v Zákone. Ak zákonník čakal niečo nové, zostal sklamaný. On totiž ako znalec Zákona odpoveď poznal.
Čo teda znamená prvé prikázanie, milovať Boha? K tomu určite nestačí iba hovoriť: Pane, Bože, ja ťa milujem! Prečo? Lebo sú to iba prázdne slová. Svoju lásku musíme dajako dokázať. Ježiš na to jasne hovorí: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Milovať Boha teda znamená zachovávať jeho príkazy, a aj všetko, čo Ježiš učil a čo nás učí aj Cirkev.
Božie slovo počujeme každú nedeľu v kostole. Preto, kto naozaj miluje Boha, s radosťou sa zúčastní na svätej omši. Kto miluje Boha, verí Ježišovým slovám, ktorými nás uisťuje, že zostáva s nami v Eucharistii. Kto verí Ježišovým slovám, často ho prijíma, zastaví sa pri ňom v modlitbe, prečíta si pár viet z Biblie a potom sa ich snaží v konkrétnom živote žiť.
Ježiš ale k prvému prikázaniu zároveň pripojil aj druhé - milovať blížneho, čo si tiež nevymyslel, ale iba citoval Mojžišovu knihu Exodus, ktorú zákonníci dobre poznali, a ktorá hovorí: Cudzinca nebudeš utláčať ani sužovať, vdove a sirote neublížiš! Ak požičiaš peniaze niekomu z môjho ľudu, nežiadaj od neho úroky. Ak vezmeš od svojho blížneho plášť do zálohy, vráť mu ho do západu slnka. Čo je však v Pánových slovách nové, že on obe lásky nerozlučne spája. Pre zákonníkov bolo novotou aj to, že Ježiš pod blížnymi nechápal iba príbuzných, poprípade členov rodu či národa, ale úplne všetkých ľudí, dokonca aj nepriateľov.
Ježiš teda varuje pred pokrivením viery a zbožnosti a pred jednostrannosťou. Veď každý miluje seba, ale milovať iného, je už ťažšie. Tu sa však nedá nič robiť, lebo toho druhého musíme mať rovnako radi ako seba. Keby to tak nebolo, zbytočne by sme chodili do kostola, modlili sa, postili či dávali almužny.
Apoštol Ján napísal: Ak niekto povie: Milujem Boha, a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata. A konkrétne riešenie dáva sám Ježiš: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci. Jeho slová sa dajú povedať aj naopak: Všetko, čo nechcete, aby ľudia robili vám, nerobte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.
O tejto skutočnosti krásne hovorí v Knihe Genezis 13,8 Abrahám Lótovi. Obaja boli bohatí, mali veľké stáda tiav, volov, oslov a oviec. Medzi Abrahámovými a Lótovými pastiermi vznikli nezhody o studne a pastviny. Abrahám priateľsky povedal Lótovi: Zanechaj tieto rozbroje medzi mnou a tebou, medzi mojimi a tvojimi pastiermi. Sme predsa bratia! Či sa pred tebou nerozprestiera voľný celý kraj? Radšej sa odlúč odo mňa! Ak ty chceš ísť doľava, ja pôjdem doprava, ak ty doprava, ja pôjdem doľava. To je láska, ktorú autor Listu Hebrejom 13,1-6 nazýva bratskou. Bratská láska nech trvá. Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí takto prijali ako hostí anjelov, a ani o tom nevedeli. Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, a na tých, čo trpia, veď aj vy sami ste v tele. Manželstvo nech majú všetci v úcte a manželské lôžko nepoškvrnené, lebo smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Boh. Vaše správanie nech je bez lakomstva; buďte spokojní s tým, čo máte. Veď on sám povedal: Nezanechám ťa, ani neopustím. Preto smelo môžeme povedať: Pán mi pomáha, nebudem sa báť; čože mi urobí človek? List Hebrejom hovorí, že takejto láske Boh udeľuje požehnanie.
Ježišov dvojaký príkaz poznáme. Snáď sme si mysleli, že milujeme Boha, ale keď sme počuli, že táto láska je nerozlučne spätá aj s láskou k blížnemu, vidíme, že naša zbožnosť a láska je nedostatočná. Veď koľko ľudí je okolo nás, ktorí potrebujú pomoc? Sú to nielen iba chorí a starí. Pravdou je, že sa nedá všetkým pomôcť, ale pomáhajme aspoň tým, ktorí žijú v našej blízkosti.
Snažme sa v tomto týždni prejavovať lásku k Bohu cez lásku a pomoc blížnemu.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
