Pred smrťou človek napíše testament, v ktorom oznámi svoju poslednú vôľu. V ňom označí dedičov a dá pokyny, ako naložiť s jeho majetkom. Pozostalí z úcty k zosnulému sa snažia testament naplniť.

Dnešné evanjelium je tiež akýmsi testamentom, ktorý po sebe zanechal Ježiš Kristus. Obracia sa na svojich učeníkov a oznamuje im svoju vôľu: Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.

Čo vlastne od nich žiadal? Tri dôležité veci: ísť, učiť a krstiť. Skutky apoštolov nám potvrdzujú, že učeníci brali tento príkaz vážne a plnili ho. Rozišli sa vlastne po celom vtedajšom svete: Peter pôsobil v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme; Ondrej v okolí Čierneho mora a v Achájsku; Jakubovia v Palestíne; Ján v Efeze; Tomáš v Perzii a v Indii; Filip v Malej Ázii a vo Frýgii; Bartolomej pôsobil na Strednom východe; Matúš v Etiópii, Perzii a Macedónii; Šimon v Egypte a Perzii; Júda v Arábii, Sýrii, Perzii a v Mezopotámii a Matej, ktorého si vyvolili miesto Judáša, pôsobil v Palestíne a Etiópii. Všade, kde prichádzali, hlásali náuku o svojom Majstrovi a tým vlastne šírili vieru v neho. O úspešnosti ich učenia nám opäť podávajú správu Skutky apoštolov. Hovoria, že pokrstili množstvo ľudí, ktorých začlenili do mladej Cirkvi a oni potom pokračovali v ich učení. Apoštoli vedeli, že nie všetkým sa bude páčiť ich práca, ale nemali strach, lebo Ježiš im povedal: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

Tu však musíme niečo veľmi dôležité dodať: aj my sme začlenení do Cirkvi. Stalo sa to pri našom krste, teda aj našou hlavou je Ježiš Kristus a jeho testament je záväzný aj pre nás. Aj nám hovorí: Choďte, učte a sprostredkujte iným krst! Pýtame sa ako? Máme smelo vykročiť medzi ľudí, nehanbiť sa za svoju vieru a žiť ju na verejnosti. Ježiš chce, aby sme boli svetlom sveta a soľou zeme. Cez svoj osobný príklad pripravíme ľudí na stretnutie s Ním a iste mnohých zapálime aj túžbou prijať krst a stať sa bratmi a sestrami nášho Pána. Nebojme sa námahy a ťažkostí, s ktorými je apoštolát spojený. Ježiš aj nás uisťuje: Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.

Mnohí, často nenápadní ľudia žijúci medzi nami, snažia sa zodpovedne plniť tento Ježišov príkaz. Marek má 19 rokov. Študuje na vysokej škole, ale nie je spokojný a šťastný. Často sa nudí a nevie, ako správne využiť čas. Prepadol alkoholu, sociálnym sieťam, skúsil aj drogy a nevie si nájsť miesto medzi dobrými ľuďmi. Doma mu síce hovorili, že ak sa bude modlievať, chodiť do kostola a pristupovať k sviatostiam, bude šťastný, ale on tomu už dávno neverí. A Ježiš? Stal sa pre neho „vymysleninou“. Nedá mu pokoj však spolužiak Tomáš, ktorého si všíma, lebo akosi vybočuje „z radu“ a nejde „s masami“. Je vždy usmievavý, ochotný pomôcť a vidieť na ňom, že má pevný program svojho života. Jedného dňa po skončení prednášok sa ocitnú na ulici sami a vtedy Marek naberie odvahu a spýta sa Tomáša, ako to robí, že vždy je veselý a spokojný. Tomáš jednoducho odpovie: Verím v Boha! A tak vďaka Tomášovi sa po čase Marek opäť naučí zobrať do rúk Sväté písmo, v nedele spolu ísť na svätú omšu a opäť po dlhých rokoch nadobudne odvahu si kľaknúť do spovednice a zanechať tam predchádzajúci zlý život. Marek sa zmenil a zmenu komentuje takto: Cítim sa, akoby som žil nový život, akoby som mal nové oči. Všetko začínam inak vnímať, akoby som žil v novom svetle. Až teraz som pochopil hodnotu života, až teraz som sa našiel a som šťastný…

Vidíte, aj dnes žijú apoštoli, ktorí idú, učia a priťahujú ľudí k Bohu. Skúsme to aj my a uvedomme si, že Ježiš, hoci vystúpil do neba, je pri nás. Zostane s nami až do konca vekov a chce, aby sme čím viacerých k nemu priviedli.