Popolcová streda – v roku A
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“
Mt 6, 1-6. 16-18
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Po rozptýlení vo fašiangovej veselosti sa ľudia prebudili do rána Popolcovej stredy, ktorým sa začína dôležité a vážne štyridsaťdňové pôstne obdobie.
Evanjelisti často rozprávali o Ježišovi, že robí iba dobro a kdekoľvek sa objaví, zmizne utrpenie jednotlivcov aj sveta. Židia verili, že Mesiáš príde na svet preto, aby priniesol dobu hmotného blahobytu, v ktorom môže každý človek žiť doslova bez práce a mať sa dobre. Ježiš však ukazuje, že to tak nie je, lebo on sám ukázal príklad utrpenia. Dobrovoľne sa nechal zavesiť na kríž, čím jasne povedal, že každý, kto sa podľa neho volá kresťanom, má byť tiež pripravený aj trpieť ako on.
Prečo však Ježiš musel trpieť, keď chcel vykúpiť ľudstvo? Prečo musel zomrieť na kríži, keď chcel zmieriť nebeského Otca s ľuďmi?
V prvom rade preto, aby svojím utrpením odčinil ľudskú pýchu. V každom hriechu totiž stavia človek svoju vôľu vyššie než Božiu vôľu. Keď Boh dal ľuďom prikázanie: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! - ľudia to ustavične obracajú a hovoria: Ja, človek, som pánom a ja som najdokonalejší! Či to nie je pýcha, keď ľudia tužili byť ako Boh? Práve túto pýchu Ježiš premohol, keď bol úplne skromný, chudobný a pokorný.
Spasiteľ sa rozhodol trpieť aj preto, aby vyrovnal neposlušnosť ľudí. Boh nám daroval slobodu rozhodnúť sa či poslúchnuť, alebo neposlúchnuť jeho prikázania. Človek však často túto slobodu zneužíva a pohŕda Božou láskou. Každý hriech je totiž pohrdnutím Božej lásky. Podobá sa reči padlých anjelov, keď povie: Nebudem slúžiť! Nebudem poslúchať! Opakom je to, čo povedal Ježiš: Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo. Môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Nezostúpil som z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň. Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty. Týmito slovami Ježiš dokazuje poslušnosť Otcovi až na smrť na kríži.
Trpiaci Ježiš je pre nás príkladom pokory a poslušnosti a my sa máme znova a znova snažiť o to, aby sme boli pred Bohom skromnejší, pokornejší, čím jasne povieme: Ty si Pán!
Aby sme zostali slobodní pre Boha, aby sme v sebe vytvorili a udržali pevnú vôľu byť vždy pripravení nasledovať pravdu, odhodlajme sa v tomto pôstnom období cvičiť v tom, aby sme vždy vedeli byť pánmi svojich činov. Dosiahneme to vtedy, keď sa naučíme príležitostne si odopierať aj to, čo je dovolené. Ako? Možno raz za deň si uložiť dajaké malé pôstne predsavzatie či už v jedle, nápoji, cigarete, počítači, mobile, sociálnych sieťach... Dokázať to odložiť, zrieknuť sa toho na istý, hoci aj krátky čas. Alebo predĺžiť si čo i len o pár minút prácu, ktorú máme urobiť, hoci nás príliš nebaví. To je výborná škola poslušnosti a skromnosti, ktorá nás urobí schopnejšími pochopiť Krista.
Ježiš je naším Učiteľom, stredobodom dejín, osou sveta, ale aj naším Priateľom, síce neviditeľným, ale vždy prítomným, ktorý nám radí ako sa vyhnúť zlu a byť úspešní.
Pridáme sa k nemu a staneme sa jeho dobrými učenlivými žiakmi? Máme na to štyridsať dní pôstu!