Na prvý pohľad sa môže zdať, že tajomstvo dnešného sviatku je nám vzdialené a netýka sa nás priamo ako napríklad tajomstvá iných sviatkov. Na Vianoce vieme, že Syn Boží sa pre nás stal človekom, v Pôste si uvedomujeme, že pre nás trpel a zomrel, na Veľkú noc sa radujeme, že vstal z mŕtvych a na slávnosť Božieho Tela a Krvi obdivujeme jeho lásku k nám, keď sa nám zanechal v Eucharistii. Preto sa nám dnešný deň môže zdať, že tu ide iba o samotného Boha a jeho vnútorný život, ktorému my vôbec nerozumieme. Ale, je to naozaj tak?

Evanjelium, ktoré sme si vypočuli, hovorí inou rečou a pozerá na dnešný deň z inej perspektívy. Neopisuje nám vzdialený a neprístupný vnútorný život Boha, ale nás upozorňuje na podivuhodný Boží pohyb smerom k nám. Ježiš, Boží Syn, hovorí, že: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Ježiš v týchto svojich slovách nezdôrazňuje, že Boží život sa odohráva v neprístupnom svetle, akoby vo veľmi vysokej matematike, v ktorej sa vyznajú iba vysoko učení teológovia, ale práve naopak, hovorí o Božom živote, ktorý je zameraný na nás. Dokonca hovorí konkrétne o nás, že aj my budeme účastní na Božom živote, ktorý je blažený a je otvorený aj pre nás, čo je radostné posolstvo dnešnej slávnosti.

O Božom živote smelo môžeme povedať, že je rodinným životom. Prameň má v Otcovi, našom Bohu a my si vtedy pomyslíme na svojho pozemského otca, ktorého pokladáme za otca v pravom slova zmysle. Znamená to však, že my ľudskými očami vidíme veci naopak. Náš pozemský otec je iba trocha otcom, pretože sa iba trocha podobá tomu, na ktorého podobu a obraz je stvorený. Náš pozemský otec je trocha otcom aj preto, lebo je aj niekým iným. Je mužom svojho povolania: robotníkom, roľníkom, úradníkom, učiteľom, športovcom, vynálezcom... Je mužom manželstva, náklonnosti či rozličných záujmov. Ale iba nebeský Otec nie je ničím iným iba Otcom, celkom Otcom, ktorý sa celkom dáva svojmu Synovi, od ktorého Syn všetko dostáva, a to aj potvrdzuje, keď hovorí: Všetko, čo má Otec, je moje. Z týchto slov plynie, že v Otcovi nie je ani kúsok akéhosi seba hľadania, ale naopak, celý je darom a dobrodením pre iného, ktorému sa dokonale odovzdáva.

Pretože Otec celú dokonalosť dáva Synovi, je Syn úplne podobný Otcovi a je jeho dokonalým obrazom. Je Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého. Žiaden syn na svete nie je natoľko podobný Otcovi ako Ježiš, čo vyjadruje slovami: Ja a Otec sme jedno. To je dokonalá podobnosť, zhoda a jednota medzi Otcom a Synom. Vzájomná jednota a láska vyžaruje od Otca k Synovi a od Syna k Otcovi, ktorá ďaleko prevyšuje všetku pozemskú lásku ľudí, lebo ľudská láska sa často mení na hnev, nenávisť či odpor. Božia láska medzi Otcom a Synom sa musí písať veľkým začiatočným písmenom, lebo je to láska veľká, nekonečná, živá, žijúca, ktorá sa volá Duch Svätý.

O tomto, akoby rodinnom Božom živote, nám vyrozprával Ježiš, od ktorého sme sa dozvedeli, aký Duch jednoty a lásky žije v Božom živote, keď odovzdávanie Otca Synovi a Syna Otcovi je večnou skutočnosťou. Túto skutočnosť nám Ježiš neoznámil iba na obdivovanie alebo akési ukojenie zvedavosti, ale preto, aby sme aj my, stvorení na Boží obraz, žili v láske a jednote. Veď jasne sa za nás modlil: Neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou tam, kde som ja, aby videli moju slávu, ktorú si mi dal, lebo si ma miloval pred stvorením sveta. Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal. Ohlásil som im tvoje meno a ešte ohlásim, aby láska, ktorou ma miluješ, bola v nich a aby som v nich bol ja.

A tak v dnešný sviatok nemáme tak veľmi hľadieť do neprístupného svetla Božieho života, ale skôr na vlastný život vo vzťahu k Božiemu životu. Ježiš totiž vyšiel z Božieho života do nášho života, aby nás pozval do Božieho života. Sám to povedal: Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Dnes sa teda máme vyjadriť k pozvaniu do Božieho života, rozhodnúť sa preň, uveriť v neho a povedať mu svoje Áno. Nie je možné neodpovedať, lebo ak nepovieš Áno, si odsúdený a apoštol Ján nás učí, že súd nemáme chápať ako dajaký vonkajší dej, ale, že súd pozostáva v našej odpovedi na Ježišovo volanie a pozvanie. Súd je vlastne naším vlastným rozhodnutím, prijať či neprijať Ježišovo pozvanie do blaženého Božieho života.

Zo života svätého Bernarda vieme, že spolu so svojimi bratmi sa rozhodol pre Ježišovo pozvanie, čo prejavili tak, že sa odobrali do samoty mu slúžiť. Najskôr sa však rozlúčili s najmladším bratom, vtedy ešte chlapcom, a povedali mu: Buď s Bohom, drahý Nivard, my ideme slúžiť Pánu Bohu. Zanechávame ti otcovský kaštieľ, polia, lúky, lesy a všetok majetok. Všetko je tvoje! Chlapec sa na nich zadíval, slzy mu vstúpili do očí a zvolal: Nie tak! To je nespravodlivé delenie! Vy chcete Boží život a mne nechávate zem? Ja tiež chcem nebo! Pôjdem s vami! Bratia zostali dojatí, vzali ho so sebou a všetok majetok rozdali chudobným. Také nekompromisné bolo rozhodnutie tých, ktorým Boh dal spoznať cenu Božieho života.

Keď nám dnes Cirkev pripomína viac ako inokedy tajomstvo Božieho života, sme zhromaždení okolo oltára, kde sa Pán sprítomni medzi nami ako bol kedysi s apoštolmi. Tu nie je možné nepočuť jeho láskyplné pozvanie. Odpovedzme mu každý: Áno, Pane! A on nám povie ako kedysi apoštolom: Cestu, kam idem, poznáte. A my si vtedy uvedomíme, že cesta do Božieho života je, žiť Boží život tu na svete. Žiť ho nie pre seba, ale pre iných, pre tých, čo tu s nami bývajú, žijú, pracujú, študujú, stretávajú sa s nami, lebo my všetci sme Božími synmi a dcérami.

Prosme preto Ježiša, ktorý jasne povedal: Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa, aby nás naplnil vierou v Boží život a pomáhal nám k účasti na ňom.