Každý z nás chce byť informovaný o tom, čo sa doma či vo svete deje. Na informovanosť používame rôzne prostriedky a hoci nás informácie často nerobia spokojnými a šťastnými, predsa ich prijímame.

Dnešná vianočná slávnosť nám ponúka dôvod na radosť. Evanjelista Ján nám oznamuje, že Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami. Čiže, Syn Boží sa stal človekom a žil na zemi ako jeden z nás, ale najskôr sa stal malým, bezbranným, ľudským dieťaťom.

Táto udalosť spôsobuje rok čo rok v kresťanskom svete veľkú radosť. Svedčia o tom vianočné stromčeky, betlehemčeky, jasličky, vianočné ozdoby, darčeky, piesne, vianočné pozdravy, hostiny a návštevy. Lenže toto všetko je ako prskavka, ktorá chvíľu svieti, a potom zhasne. Vidíme to tesne po Vianociach, keď sa okolo kontajnerov hromadia stromčeky a ozdoby so sviečkami sa opäť na celý rok zatvoria do skríň. To všetko vie priniesť radosť do nášho života iba na chvíľu. Ale natrvalo, navždy a na celú večnosť si zaistíme radosť až vtedy, keď sa nám podarí cez vianočné dekorácie dostať sa k Bohu, ktorý je živý a skutočný prameň radosti, šťastia a pokoja.

Akým spôsobom sa dostaneme k Bohu?

Naši predkovia si na Vianoce radi pomysleli na betlehemských pastierov, spievali koledy a ako pastieri sa ponáhľali do Betlehema, teda do chrámu. Oni neboli v stave hlboko premýšľať o nekonečnom Trojosobnom Bohu, ani o tajomstve, že druhá božská Osoba, Ježiš Kristus, zanechal svoju nebeskú slávu a vstúpil do pozemskej biedy medzi ľudí. Naši predkovia sa jednoducho pridali k pastierom, identifikovali sa s nimi, klaňali sa Božiemu dieťaťu a radovali sa s toho, že Boh ich miluje. Takýmto jednoduchým spôsobom sa dostávali k Bohu.

My však sme sa ďaleko vzdialili od čias našich predkov. Nám by snáď pristalo pomyslieť si na troch mudrcov z východu a už nie peši a s pastierskou palicou, ale lietadlom zamieriť do Betlehema a pri dieťati v jasliach sa stretnúť s Bohom. Lenže ani táto cesta nie je pre všetkých, najmä pre starých, chorých, chudobných, a aj tých, ktorí sa boja lietania. Preto nám návod na cestu k Bohu dáva priamo Ježiš, ktorý hovorí, že ľudia môžu prísť k Bohu iba tou cestou a tým spôsobom, akým prišiel Boh k ľuďom, teda ako skromné ľudské dieťa. Aj my môžeme prísť k Bohu, keď sa staneme deťmi. Ježiš to aj viackrát opakoval: Keď nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Čiže, musíme sa podobať deťom, ak chceme nájsť Boha, ktorý je prameňom radosti, pokoja a šťastia.

V čom sa máme podobať deťom? Dieťa je vo všetkom odkázané na rodičov. Nemôže si samo zaopatriť jedlo, odev, obuv ani bývanie. Rodičom dôveruje, že všetko, čo potrebuje na živobytie mu zabezpečia. Z toho dôvodu si o sebe ani nemôže nič namýšľať a zostáva skromné. Z toho plynie, že ako skromné sú deti, musíme stať sa skromnými aj my, aby sme mohli nájsť Boha. V Písme jasne stojí, že Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva svoju milosť, preto aj svätý Augustín hovoril: Skromnosť je našou cestou k Bohu.

Nepozdáva sa nám toto tvrdenie? Je však veľmi pravdivé, lebo dnešný svet, vrátane človeka, je otrávený. Hlavnou príčinou tohto otrávenia je pýcha. Veď ako rýchlo by sa zmenili k lepšiemu medziľudské vzťahy v rodine, v manželstve, na pracovisku..., keby sme sa zbavili pýchy, namyslenosti a sebapovyšovania.

Mladý muž, ktorý zastrelil štyroch ľudí, vypovedal pred súdom, že so zbraňou v ruke sa cítil ako nejaký boh. Lenže náš opravdivý Boh sa zrieka svojej moci a stáva sa skromným dieťaťom, aby zvestoval všetkým ľuďom, že skromnosť je cestou k Bohu aj cestou k pozemskému šťastiu a pokoju.

Africký misionár chcel novokresťanom vyložiť túto skutočnosť a porozprával im o mladom kresťanovi v krajine Zuluov. Ten premýšľal, ako by správne prežil Vianoce. Napadlo mu, že má krásnu vyrezávanú palicu, s ktorou usmrtil mnoho hadov a rozhodol sa ju darovať Ježiškovi v jasliach. Keď prišiel k jasliam, sám Ježiš sa mu prihovoril, že nepotrebuje jeho palicu, lebo jeho kráľovstvo je kráľovstvom pokoja. Rozčarovaný prišiel domov, ale nevzdával to. Napadlo ho, že má teplú deku, ktorú mu zanesie. Ježiš mu povedal, že on nemá ani kde hlavu skloniť, tak na čo mu bude deka? Ani teraz to nevzdal a Ježišovi sa ponúkol za verného bojovníka. Ale Ježiš ani to nechcel. Nešťastný mladík sa smutne spýtal, že čo teda chce? Ježiš mu povedal, že chce hriechy, ktoré doteraz popáchal, on ich vezme na seba, dá sa pribiť na kríž a tým mu daruje nový život. Vtedy sa stane jeho milovaným bratom a synom nebeského Otca.

Táto africká poviedka znázorňuje jadro vianočnej slávnosti. Prinesme dnes Ježišovi k jasličkám našu pýchu, namyslenosť, sebapovyšovanie, aby tieto hriechy z nás sňal, oslobodil nás od nich a daroval nám nový život, charakterizovaný skromnosťou.

Ak sa naozaj staneme skromnými ako je Boh v jasličkách, nájdeme správnu cestu k nemu a to nám všetkým zo srdca želám!