Možno sa nám zdá, že tajomstvo dnešného sviatku je nám vzdialené a neosloví nás, ako iné sviatky v roku. Vianoce sú dňami, kedy si pripomíname príchod Syna Božieho na svet, Veľká noc je zasa spomienkou na utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista a na Božie Telo obdivujeme veľkosť Božej lásky, keď nám zanechal svojho Syna v kúsku chleba. Ale dnešný sviatok? O čom nám chce vlastne hovoriť? O vnútornom živote Boha.

Peknú odpoveď dáva dnešné evanjelium, lebo neopisuje vzdialený a neprístupný vnútorný život Boha, ale upozorňuje nás na obdivuhodný pohyb Boží smerom k nám: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. To je úžasné, že Ježiš neprízvukuje, že Boží život sa deje v neprístupnom svetle, ale hovorí o Božom živote smerom k nám, ba tvrdí, že my budeme účastní na Božom živote.

Boží život môžeme prirovnať k rodinnému životu, ktorý má prameň v Otcovi. Náš Boh je Otec a my si pritom pomyslíme na svojho pozemského otca, ktorý je mužom svojho povolania, manželstva, náklonností, rozličných záujmov… Pozemský otec je iba trocha otcom. Nebeský Otec nie je ničím iným, len Otcom, je celkom Otcom, lebo sa celkom a úplne dáva svojmu Synovi. Ježiš hovorí: Všetko, čo je Otcovo, je moje. Pretože Otec celú dokonalosť dáva Synovi, je Syn úplne podobný Otcovi, je dokonalým obrazom Otca, Boh z Boha, Svetlo zo Svetla, pravý Boh z Boha pravého. Žiaden syn na svete nie je natoľko podobný otcovi, ako Ježiš, a preto hovorí: Ja a Otec sme jedno. Vzájomná jednota a láska vyžaruje od Otca k Synovi a od Syna k Otcovi. Láska, ktorá ďaleko prevyšuje všetku pozemskú lásku ľudí. Je to láska veľká, nekonečná, žijúca a volá sa Duch Svätý.

O tom, akoby rodinnom živote, vyrozprával nám Ježiš Kristus a od neho sme sa dozvedeli, aký Duch jednoty a lásky žije v Božom živote, kde odovzdanie Otca Synovi a Syna Otcovi je večnou skutočnosťou. Ježiš nám to preto oznámil, aby sme my, stvorení na obraz Boží, žili v láske a jednote. Veď sa za nás aj tak modlil: No neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.

V dnešný sviatok máme hľadieť na vlastný život vo vzťahu k Božiemu životu. Ježiš vyšiel z tohto Božieho života do nášho života a prišiel nás pozvať do Božieho života. Preto sa máme rozhodnúť, uveriť mu a povedať mu svoje áno. Lebo jasne hovorí: Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. Je to úžasné, žiť v Božom živote, v živote Trojjediného.

Usilujem sa dosiahnuť tento život? Uvedomujem si, že som stvorený na Boží obraz, a že ma chce Boh mať pri sebe? Čo ešte musím zmeniť v živote, aby som mohol žiť v Božom živote? Žijem tak, že keby som teraz zomrel, získal by som Boží život?

Ktosi ale môže namietať, že to, čo hovoríme, je veľmi náročné. Iste to však nikoho neprekvapuje. Všetci poznáme udalosť zo života svätého Augustína, ktorý keď uvažoval nad tajomstvom Najsvätejšej Trojice, tak sa prechádzal po morskom brehu a videl, ako malý chlapček prelieva vodu z mora do malej jamky. Keď mu začal vysvetľovať, že sa mu to nikdy nepodarí, chlapček reagoval: Skôr ja prelejem vodu z mora do jamky, ako ty pochopíš tajomstvo Trojice.

O tomto tajomstve je potrebné aj rozjímať, ale predovšetkým ho treba prijať a podľa neho žiť. A čo nám chce odkázať? Boh nás pozýva do svojho života, neodmietnime ho.