V istom časopise bol príspevok čitateľa pod názvom: Ženské oči. Píše: Keď som prechádzal ulicou, naraz som ho zbadal. Dlhé roky sme sa nevideli, ale bol to on. Zhrbený, ovisnuté fúzy, bledá tvár. Zrejme chcel prejsť ulicu, v tom ho chytila starostlivá ženská ruka a bedlila nad ním, nad každým jeho krokom. Teraz som si už bol istý, je to on, kedysi nami všetkými znevažovaný kolega Fero so svojou milovanou polovičkou. Príčinou nášho posmechu bola vlastne ona. Ferko bol fešák, vždy upravený. Bol jednoducho fešák. Potom sa oženil, vzal si akúsi špatu, dokonca aj o niekoľko rokov bola staršia. Potom tu boli naše pichľavé poznámky. Fero nepotrebuje nábytok, chichotali sme sa mu za chrbtom, žena svojou figúrou priniesla hotovú výbavu, nohy ani od klavíra, nos ako vešiak na šaty a postava ako almara. On si to nevšímal. Stále nám hovoril: Oči, to je na žene to najdôležitejšie. V duchu sme si neraz hovorili, že ho to čoskoro prejde. Neprešlo ho to. Zostal po celý život verný svojej žene. Ja som si však život celkom ináč zariadil aj keď som nebol taký fešák ako on. Najprv som si vzal za ženu sekretárku môjho šéfa, ale keď po troch deťoch a pätnástich rokoch manželstva načisto prišla o svoju krásu, veď napokon už mala 40 rokov a ja som bol ešte súci štyridsiatnik, nechal som ju s deťmi a ostal som na voľnej nohe. To bol živôtik. O bočných príjmoch súd nevedel, a tak nemohol zvyšovať výživné na deti. Koňakové posedenia, no radosť žiť. Vydržal som do 50-ky. Potom prišla jedinečná šanca môjho života, opäť sekretárka, ale už moja vlastná a 25-ročná. Mladá, krásna, ochotná za mňa sa vydať. Rýchlo som všetko zariadil. Nedbal som na nežičlivé poznámky svojich kolegov. Teraz mám ženičku na pohľadanie. No blíži sa 60-ka. Vlasov aj zubov ubúda, kým bruško nadobúda na objeme. Cestou domov som sa pokĺzol, čosi mi ruplo, asi platnička. Horko-ťažko som sa dotackal domov a tam ma čakala moja Andrea. Oblečená ako z obrázkového časopisu. Konečne, že už ideš, Kemkovci nás pozvali na žúr. Tam sa vždy schádza dobrá spoločnosť. Keď však zaregistrovala moju bolesť, skrivila ústa. Vari si nemyslíš, že budem tu vysedávať a dávať ti obklady a márniť svoje roky? Buchla dverami a zostal iba jej nahnevaný pohľad. A teraz tu sedím sám, opustený, v studenej kuchyni a niet nikoho, kto by mi uvaril šálku teplého, uzdravujúceho čaju.

Vzájomný vzťah dvoch ľudí sa mení na lásku a tá sa v plnosti napĺňa v manželstve. Je pravda, že pri hľadaní partnera nesmieme zostať iba na povrchu, ale hľadieť a hľadať vlastnosti, ktoré pomôžu spoločne prežiť život v šťastí a istote. Muž a žena starnú, ale aj dozrievajú v manželstve spoločne.

Teraz sa pokúsime hovoriť o zachovaní čistoty v manželstve. Moralisti sú jednotní v názore, že manželské pohlavné spolužitie je sväté, a že podstatným znakom manželstva je láska. Bernard Häring hovorí: V manželstve je hriechom to, čo znesväcuje lásku a čo blokuje najbližší krok v raste ku vždy lepšej láske. Všeobecne sa uznáva, že rozhodujúcou mierkou je bedlivé udržiavanie manželskej lásky, duchovný súlad, vernosť a rešpektovanie biologických zákonitostí. Je pravda, že si nemôžeme prispôsobovať Božiu vôľu na svoju mieru, robiť, čo mi vyhovuje a čo nie, lebo takto každý by mal svoju mieru. Ako dôsledok by vznikli problémy so zneužívaním manželstva. K tejto problematike sa jasne vyjadruje katolícka manželská morálka:

Zneužívanie manželstva - nazývaný tiež manželský onanizmus, je hriechom, ktorý má svoje meno podľa biblickej osoby Onana. Podľa slov encykliky Pia XI. je to užívanie manželstva takým spôsobom, že sa úmyselne a umele vylúči prirodzená plodnosť. Spôsoby sú rôzne: užívanie ochranných prostriedkov, chemických prostriedkov a piluliek, vnútromaternicové telieska/, vyplachovanie pošvy a pod. Takýto skutok je podľa katolíckej morálky ťažko hriešny. Znamená rozklad prirodzeného rodinného puta so všetkými následkami pre jednotlivca i spoločnosť. Zneužívanie manželského nažívania je niekedy hriech spoločný, po vzájomnej dohode. Niekedy však celá vina padá len na jednu stránku. Pri zneužívaní manželstva sa pri prerušovanom manželskom styku v zmysle encykliky Humanae vitae, dovoľuje manželke voliť si menšie zlo. Ak nesúhlasí so zneužívaním manželského spolužitia, všetka vina spadá na muža. Takýto prípad nastáva vtedy, keď manželský partner zneužíva manželský styk. Keby mu ho druhý partner odoprel, chodil by za hriešnou príležitosťou, hnevom rozvracal spolunažívanie alebo vystavoval partnera hriechu sebaukájania. Tí, ktorí trvale používajú antikoncepčné prostriedky, keďže nechcú zanechať zneužívanie manželstva, nemôžu dostať pri sviatosti zmierenia rozhrešenie, a teda, nemôžu pristupovať k Eucharistii.

Ak sa manželia spoločne rozhodnú a obaja súhlasia, že manželský intímny život vylúčia, je to dovolené, ale len so súhlasom oboch manželov. Nemôže rozhodovať jeden, na vlastnú päsť alebo byť tyranom v tejto oblasti.

Cudzoložstvo - je telesný styk medzi mužom a ženou, ktorí sú viazaní platným manželstvom. Je to ťažký hriech. Tu treba tiež spomenúť aj otázku vdovskej čistoty. Viaže každého, kto smrťou manželského partnera žije ako vdovec alebo vdova. Právo na pohlavný život stratil smrťou partnera a znova ho nadobúda novým manželstvom.

Kontrola pôrodnosti - Druhý vatikánsky koncil vyhlásil: Manželstvo a manželské láska sú zamerané svojou povahou k plodeniu a výchove potomstva. Manželia sú pri zakladaní rodiny Božími spolupracovníkmi a tlmočníkmi Božej lásky. Nie sú však slepými služobníkmi biologického zákona. Plodenie nechávajú na zle chápanú dôveru v Boha a na náhodu. Samozrejme, je tu pokušenie hrať sa na stvoriteľa a na neobmedzeného pána. Manželia budú svoje rodičovstvo zodpovedať pred Bohom. Samotná príroda dáva možnosť rozumného regulovania plodenia tým, že stanovila zákonitosť prirodzených rytmov, čiže prirodzenú neplodnosť ženy v určitých dňoch mesačného cyklu. Túto výhodu môžu manželia využiť po predchádzajúcej porade so svedomitým lekárom. Žena však nesmie použiť nedovolené antikoncepčné prostriedky. Môže však použiť potrebné terapeutické a liečebné prostriedky proti chorobám organizmu, aj keby mali za následok znemožnenie plodenia, ale iba pod podmienkou, že sa toto znemožnenie priamo nezamýšľa.

Keby Cirkev vyhlásila umelú antikoncepciu za dovolenú, malo by to škodlivé následky:

Napokon sa opäť vráťme k Svätému písmu a vyberme si z neho nielen myšlienku, ale príležitosť na zamyslenie. Dvaja sa modlili v tom istom čase. Tobiáš v asýrskom zajatí a Sára, dcéra Raguelova, v krajine Médov. Boh vyslyšal oboch. Mladý Tobiáš si ide k Raguelovi po manželku - nevestu. Pred sobášom sa takto modlí: Pane, Bože našich otcov, nech ti dobrorečia nebo i zem, more i pramene i všetky stvorenia, ktoré v nich žijú. Ty si stvoril Adama z hliny zeme a za pomocníčku si mu dal Evu. Pane, ty vieš, že nie z chlipnosti si beriem svoju ženu za manželku, ale z lásky k potomkom, aby požehnávali tvoje meno na veky vekov. A Sára odpovedala: Zmiluj sa nad nami, Pane, zmiluj sa nad nami, aby sme sa obidvaja v zdraví dožili staroby.

Nech táto Tobiášova a Sárina modlitba dá manželom, ktorí čítajú tieto riadky, silu žiť podľa zásad kresťanskej morálky. Je to ich kríž, ktorý slobodne a dobrovoľne pri uzatváraní sviatostného manželstva na seba zobrali.