Nejedného z nás už niekedy požiadali druhí o pomoc. Neraz je to vo forme: Mohol by si mi poradiť, pomôcť? Teda ak chceš, samozrejme. Naša odpoveď prevažne, ak to je v našich silách a schopnostiach, znie kladne: Ale iste, prečo nie? Ak niečo potrebujeme alebo máme nejaké ťažkosti, obyčajne sa vyberieme za niekým, kto je zbehlý v tej ktorej oblasti. Veď ak je niekto chorý, predsa nepôjde za murárom, aby mu poradil aký liek má užiť, ale sa vyberie k lekárovi, aby určil presnú diagnózu, a tak ho vyliečil.

V prečítanom úryvku zo svätého evanjelia je v popredí chorý na malomocenstvo, ktorý sa tiež vyberal za niekým, o kom vie, že mu pomôže. V tej, ale ešte aj v dnešnej dobe je táto choroba veľmi odsudzovaná spoločnosťou. Vtedajší ľudia ju považovali ako trest za nejaký veľký spáchaný hriech. Ľudia sa ich stránili, báli sa čo i len priblížiť ku chorým, aby sa náhodou nenakazili. A tak boli odsunutí až na samý kraj spoločnosti. Ale tu prichádza istý človek s touto chorobou k Ježišovi, a to aj napriek všetkým spoločenským odstrkovaniam a pohŕdaniam, ktoré sa mu dostalo. Iste sa tam nachádzali aj ďalší, ale báli sa ukázať na verejnosti. Chorý muž prekonáva všetky ľudské predsudky a prichádza, pretože jeho túžba byť zdravý je silnejšia. Jeho viera v uzdravujúcu silu Ježiša ho ženie až k nemu samotnému.

Bol si vedomý, že ten, ku ktorému prichádza, má tú moc, a tak mu hovorí: Ak chceš, môžeš ma uzdraviť. Potom Ježiš vystiera ruku, aby sa ho dotkol a vraví mu: Chcem, buď čistý. V tej chvíli malomocenstvo z neho zmizlo, vyzdravel a bol očistený, lebo prosil, lebo sa pokoril.

Táto choroba sa týka každého jedného z nás predovšetkým v duchovnej oblasti. Malomocenstvo ľudských duší je ďaleko horšia choroba. Ak by sme si rozdelili slovo malomocný, dostali by sme dve iné slová, a to málo a mocný. Iste každý chápe význam týchto slov. Málo je niečo, čoho je len akosi trošku, skoro nič. Mocný predstavuje istú silu, pevnosť. A tak spojením týchto významov prichádzame k záveru, že tam čosi chýba, že čo nevidieť sa to rozpadne, že tá súdržnosť akoby tam ani nebola. Presne to isté sa deje aj v našom vnútri. Táto choroba prichádza spolu so svojimi podstatnými prvkami a nimi sú hriech a zlo, ktoré vykonávajú a zapríčiňujú postupný rozklad dôstojnosti človeka, jeho vlastnej podstaty, otupujú ostrosť svedomia, čo môže viesť až ku večnej smrti. Všetci sme vyzývaní týmto malomocným k rozhodnutiu vydať sa na cestu za Ježišom a poprosiť ho o pomoc: Ak chceš, ak je to tvoja vôľa, môžeš očistiť moju dušu.