Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

3. veľkonočná nedeľa - rok A

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Lk 24, 13- 35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Iste mi dáte za pravdu, že sme nešťastní, keď sa v niekom sklameme. Smútok je o to väčší, keď sa ide o blízkeho človeka, ktorého sme si vážili a mali radi. Taký človek len veľmi ťažko získa späť našu dôveru.
Zvláštny pocit mali aj emauzskí učeníci, lebo Ježišovi bezhranične verili, milovali ho, pre neho všetko opustili a on zomrel. Celí zdrvení ho uložili do hrobu a rýchle sa ponáhľali z mesta, v ktorom sa stala táto hrozná udalosť. A keďže ich bolesť a sklamanie boli veľmi veľké, Ježiš sa rozhodol, potešiť ich.
V rozhovore, ktorý s nimi viedol, môžeme si všimnúť, že ich aj pokarhal: Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy? Pokarhanie bolo iste na mieste, lebo neuverili tým, ktorí ohlasovali jeho zmŕtvychvstanie: ženám, prorokom, písmam…
Ježiš však nezostal len pri karhaní, ale učeníkov aj poučoval: Počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Poučil ich, že utrpenie a smrť boli cestou do večnej slávy a príčinou nášho vykúpenia.
Tým sa stal Ježiš pre učeníkov najlepším radcom, ktorý im odporúčal, aby v neho verili, aby dúfali v jeho pomoc, aby žili vo vzájomnej láske. Všetko vyvrcholilo pri lámaní chleba. Bol to pre nich obrovský zážitok, otvorili sa im oči a krásne vyznali: Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma? A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi. Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.
Buďme úprimní, že učeníkom z dnešného evanjelia sa podobáme aj my. Tiež kráčame do Emauz – do večnosti a cestu, ktorú každý z nás musí absolvovať, chce nám spríjemniť sám Ježiš. Na ceste nás aj pokarhá. Veď koľkokrát nežijeme tak, ako nám káže viera? Koľkokrát jej robíme doslova hanbu? A tak nás Ježiš pokarhá cez kňaza, rodičov, predstavených, priateľov… Berieme však tieto napomenutia vážne?
Ježiš nás na ceste aj učí, k čomu využíva Cirkev, ktorá ústami duchovných predstavených vysvetľuje, čo je dobré a čo zlé, ako máme žiť a čoho sa treba chrániť. Lenže, aký je náš vzťah k biskupom a kňazom? Berieme si ich slová k srdcu? Alebo sa skôr zmôžeme iba na to, že ich ohovárame, kritizujeme a zhadzujeme?
Ježiš túži byť aj naším radcom. Veď ako často bývame nerozhodní, bezradní a túžime po pomoci a usmernení. Kto nám lepšie poradí, ako Ježiš? Preto vyhľadávajme často jeho radu v čítaní Svätého písma, v modlitbe, v adorácii, vo sviatostiach, v dobrom duchovnom vedení… Využívam však tieto možnosti? Nepovažujem ich za zbytočné? Nenamýšľam si, že predsa som natoľko zbožný, že ich ani nepotrebujem?
Ježiš túži kráčať s nami cestou života, učí nás, radí nám, ale aj nás napomína. Ak sa pre neho otvoríme a prijmeme jeho pomoc, okúsime zážitok, aký mali učeníci z dnešného evanjelia. Aj nám bude horieť srdce láskou k nemu a tento oheň bude tak silný, že sa budeme túžiť s ním podeliť aj s inými.
V roku 1955 zomrel básnik Paul Claudel. Keďže vyrastal v rodine bez viery, poslednýkrát bol v kostole na 1. svätom prijímaní. Potom úplne stratil vieru, a až na Vianoce 1886 vstúpil zo zvedavosti do kostola. Bolo tam veľa ľudí, ktorí do doslova stlačili. Sledoval ich tváre a videl ich zbožnosť. Začal usudzovať, že Boh asi existuje, že je blízko, že miluje aj jeho a volá ho. Naraz mu po tvári začali stekať slzy a on začal mať istotu, že Boh existuje. Potom čím ďalej, tým viac, začal prichádzať na sväté omše a po niekoľkých rokoch našiel odvahu sa aj vyspovedať. Stal sa úplne iným človekom, ktorý vravieval: Nemôžem sa nasýtiť pohľadom na svätú omšu a milujem Ježiša, ktorý sa mi stal učiteľom, radcom a priateľom.
Aj my sa podobáme Emauzským učeníkom. Ježiš kráča vedľa nás, len ho musíme spoznať a dovoliť mu, aby nás učil, radil nám a strpieť aj jeho pokarhanie. Otvorme sa mu úplne aj v tomto týždni.

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square

Liturgický kalendár

Pondelok - 7.10.
Ružencovej Panny Márie
(spomienka)
Streda - 9.10.
Svätých Dionýza, biskupa, a spoločníkov, mučeníkov
Svätého Jána Leonardiho, kňaza
(ľubovoľná spomienka)
Piatok - 11.10.
Svätého Jána XXIII., pápeža
(ľubovoľná spomienka)
Sobota - 12.10.
Preblahoslavenej Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)
Nedeľa - 13.10.
28. nedeľa v Cezročnom období
Viac ...


V pravý čas jasne uvidíme, že Boh sa o nás skutočne stará. sv. Arnold Janssen

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square


V pravý čas jasne uvidíme, že Boh sa o nás skutočne stará. sv. Arnold Janssen