Každý z nás má v živote svoje ciele, napríklad: ukončiť úspešne základnú, potom strednú a aj vysokú školu. Nájsť si dobrú prácu, príjemného životného partnera a mať s ním zdravé deti. Postaviť si priestranný dom, do garáže dať nové auto a každoročne absolvovať dovolenku pri mori. Iste by sme mohli pokračovať ďalej, lebo človek ak aj dosiahne cieľ, po ktorom túžil, chce ísť za ďalšími métami. Popri tomto zhone však zabúdame často na najdôležitejší a najpodstatnejší cieľ – na smrť. Zrazu v istý deň a v istú hodinu stojíme pred bránou smrti. Jeden pripravený, iný nie.

Pretože nás Ježiš veľmi miloval, obetoval svoj život, lebo chcel, aby všetci dosiahli večnú blaženosť. Ježišova vôľa je všetkých priviesť do neba. Preto nám v prvý deň cirkevného roka odkazuje: Majte sa na pozore! Tento jeho výraz má dva významy:

– Prvý je nespať – Ježiš je nám sám príkladom. Na hore Tábor učeníci pospali, ale Ježiš bdel. Potom sa premenil a rozprával sa s Mojžišom a Eliášom. Alebo evanjelista Matúš píše: Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Aj na Olivovej hore učeníci zaspali, Ježiš však bdel.

– Druhý význam je strážiť, dávať pozor. Aj tu v mnohých podobenstvách nás Ježiš vyzýva, aby sme strážili svoje domy – svoje duše. A potvrdzuje to aj dnešné evanjelium: Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu!

Ježišovo bdejte, majte sa na pozore, má veľký význam. Vyzýva nás, aby sme nespali v hriechu a bedlili nad svojimi zmyslami, správaním a nad celým životom. Koľkokrát som už počul túto Ježišovu výzvu? Doznajme si však: Koľkokrát som si ale povedal, že pre mňa to neplatí, veď mám svoj rozum, nepotrebujem žiadne rady. Viem predsa, čo robím… Ak niekto však takto uvažuje, robí veľkú chybu. Duchovný život a viera takého človeka je v stave spánku, v stave dlhotrvajúceho sna. On síce navonok žije, ale jeho duša je v hlbokom útlme. Po príklady nemusíme ísť ďaleko. Stačí pozrieť do novín, zapnúť televíziu alebo rozhlas. Koľko brutálnych trestných činov spáchajú mladí ľudia? My iba krútime hlavou a pýtame sa: Prečo? Preto, lebo duchovne zaspali. A nielen oni, ale aj ich starí rodičia, rodičia, priatelia, príbuzní. Preto nás Ježiš vyzýva: Bedlite! Nespite duchovne! Dávajte pozor na svoju dušu! Strážte svoje zmysly!

Lebo naozaj nevieme, kedy príde pán domu.

K duchovnému životu treba viesť človeka od malička. V tejto chvíli apelujem na vás, milí rodičia. Ste povinní a zodpovední za duchovnú výchovu dieťaťa. Treba ho viesť k Bohu a byť mu príkladom v plnení si náboženských povinností. Dieťa sa musí vzdelávať vo viere v rodine a na hodinách náboženstva, musí sa stretávať s Bohom v modlitbe, vo sviatostiach a v blížnych. Kto ho to má naučiť, ak nie rodičia?

Dôstojník talianskej armády, zbožný človek, hovorí svojmu synovi: Vieš, synak, ja by som ti prial, aby si sa stal generálom. A syn na to: Ale ja chcem byť kňazom. Pri večeri sa otec zveril manželke: Vieš, čo mi náš syn povedal? Že chce byť kňazom. To je dobre – odpovedala matka – my mu pomôžeme modlitbami. Začali sa denno-denne za neho modliť ruženec. Ich syn sa neskôr stal pápežom Levom XIII.

Vidíte, čo dokáže modlitba? Modlíš sa za svoje deti, za partnera, za rodičov a členov tvojej rodiny? Modlíš sa za ľudí, ktorých denne stretávaš, ktorým si ublížil alebo ich pohoršil? Modlíš sa za zomrelých? Modlíš sa za šťastnú hodinu smrti? Teraz zisťujeme, kde máme slabiny. Práve v tomto čase adventu máme možnosť zobudiť svoju dušu, očistiť ju a bedliť – mať sa na pozore. Ježiš sa v nás chce narodiť, vo mne aj v tebe. Dajme mu príležitosť!