Kontakt
6. veľkonočná nedeľa – rok B
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske. Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná. Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie čo robí jeho Pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.
Jn 15, 9- 17
Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa
Pri čítaní novín, pri počúvaní rádia, pri sledovaní televízie si uvedomujeme, že svet, v ktorom žijeme, je pod nadvládou terorizmu. Teroristom nie je nič posvätné, a teda ani ľudský život. Všade, kde sa objavia, zanechávajú množstvo sĺz, utrpenia a bolesti. A medzi tieto nešťastia treba prirátať aj mnohé vojnové konflikty, pri ktorých hynú najmä nevinní ľudia a častokrát aj deti.
A práve do tohto „zdivočeného“ sveta, preplneného zlobou a nenávisťou, zaznieva Ježišov hlas, ktorý pôsobí ako balzam na duše: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Ježiš nám prikazuje milovať a chce, aby sme my, ktorí nosíme jeho meno, vynikali v láske a boli v dnešnom svete oázami pokoja, pohody a lásky.
Požiadavka milovať všetkých ľudí bez rozdielu je naozaj ťažká, ale splniteľná. Ježiš nám na svojom vlastnom živote ukazuje, ako túto požiadavku splniť. Vieme, ako veľmi miloval svojich najbližších: Otca, matku, pestúna, apoštolov… Je nám známe aj to, ako sa správal k cudzím ľuďom: hriešnikom, trpiacim, posadnutým… Obdivujeme jeho lásku k nepriateľom: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia… a doslova dych vyráža aj jeho postoj k vlastnej smrti, ktorej sa mohol vyhnúť, ale neurobil to, lebo svoj život chcel položiť za bratov.
Presne takým spôsobom má sa prejavovať aj naša láska.
Má byť dobromyseľná – to znamená, že o ľuďoch máme dobre zmýšľať, neupodozrievať ich, nehnevať sa na nich, nesnovať proti nim zlé plány, ale naopak, uvažovať, ako im pomôcť a potešiť ich.
Má byť dobročiniaca. Veľmi pekne nám ju približuje apoštol Ján v I. liste: Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce. Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. Ján chce povedať, že máme konať jeden druhému iba dobro a keď sa rozhliadneme okolo seba, vidíme, že pole pôsobnosti je naozaj veľmi bohaté, lebo medzi nami je veľa trpiacich, zarmútených a utláčaných ľudí.
Láska má byť napokon odpúšťajúca. Iste mi však dáte za pravdu, že táto podmienka je najťažšie splniteľná, lebo je pre mnohých nepredstaviteľné odpustiť tomu, kto nám ublížil. Musíme to ale dokázať, lebo sám Ježiš nám to prikazuje: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. A ešte jednu skutočnosť si musíme v tejto súvislosti uvedomiť, že denne sa modlíme modlitbu, v ktorej odriekame: Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom. Z týchto slov jasne plynie, že Boh nám iba vtedy odpustí, ak to dokážeme aj my.
Ježiš nám teda ukazuje, aká má byť naša láska: dobromyseľná, dobročiniaca a odpúšťajúca. Aby sme ju dokázali žiť, zanechal nám prostriedok k jej dosiahnutiu – Eucharistiu. Ak prijímame Jeho, prijímame lásku, ktorá sa potom v nás hromadí a my ju môžeme štedro rozdávať ďalej. S jeho pomocou sa stávame akýmsi „zdrojom na lásku“.
V Zlíne pred divadlom počas prázdnin bezradne stáli dve dievčatká a plakali. Jedna 8-ročná stála v kaluži krvi a jej sestra 6-ročná sa bezbranne prizerala. Nik z ľudí, ktorí šli okolo sa nezastavil, až na dve zdravotné sestry. Opýtali sa, čo sa stalo a mladšie dievča povedalo: Babička nás poslala kúpiť rúru do pece a keďže je veľmi ťažká, vykĺzla nám a sestre veľmi poranila nohu. Sestry poskytli dievčatku prvú pomoc a zaviezli ho k lekárovi. Keď lekár ranu zašil, spýtal sa jednej zo sestier, ktorá s dievčatkom zostala, či je jej matka. Keď odpovedala záporne, lekár sa znova spýtal: Teda, kto ste? a žena odpovedala: Som človek. Lekár s úsmevom pokračoval: Mám radosť, ale vy ste viac ako človek, ste katolíčka, poznám vás z kostola…
Aké to bolo krásne, keď veriaci človek vydal svedectvo o láske k ľuďom a o Kristovi. Ako to kontrastuje so zlým svedectvom, na ktoré mnohí ľudia podráždene reagujú: Chodieva do kostola, aj na prijímanie a takto sa zle správa! Dbajme o to, aby táto veta nikdy neodznela na našu adresu, zapáľme sa dnes Ježišovým príkazom o láske a buďme povzbudením aj pre tých, ktorí zbierajú odvahu zmeniť svoj život a pripodobniť ho Kristovmu životu.
Sväté omše
vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)
| Nedeľa: | 7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00 |
| Pracovný deň a sobota | 7:00, 17:30 |
| Prvý piatok v mesiaci | 7:00, 12:00, 17:30 |
| Prikázaný sviatok v pracovný deň | 7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00 |
