Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

2. nedeľa po Narodení Pána – rok A

Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

Jn 1, 1- 18

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Pre mnohých ľudí sa vianočné sviatky už skončili a konštatujú, že viac radosti im spôsobili prípravy a očakávanie prekvapenia pod stromčekom, ako samotné sviatky. Nejedna utrápená matka alebo manželka si povie: Chvála Bohu, že ten „pohanský lunapark“ je za nami. Lebo nie v každej rodine a každý člen rodiny oslavoval Vianoce po kresťansky, ako sviatky narodenia Pána, ale videl v nich možnosť prejedania sa, holdovania alkoholu, zábavy a návštev s neustálym núkaním: A dajte si ešte jeden na zdravie…
Reklama a obchod sa rýchlo preorientuje, omnoho rýchlejšie ako kňaz, výzdoba v kostole alebo liturgia. Pre obchod sa začne nová horúčka – Valentín, fašiangy, Veľká noc. A hoci v našich domácnostiach bude ešte vianočný strom, v obchodoch už budú predávať čokoládových zajacov, kraslice a šibáky. Obchodníci uložia vianočné ozdoby do skladu, ľudia starostlivo zabalia betlehemy a sošku Jezuliatka zavrú na celý rok do škatule. Myšlienka Vianoc, akoby z nás vyletela a vráti sa až koncom novembra a začiatkom decembra, keď sa budeme chystať na nové Vianoce. Zabudneme na celý rok na Vianoce, na výzdobu, stromčeky, koledy, sošku Jezuliatka…
Nesmieme však zabudnúť na posolstvo Vianoc. Je to veľké posolstvo, ktoré opäť odznelo aj v dnešnom evanjeliu: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
Teraz sa ukáže, ako sme ho prijali. Prišiel medzi svojich aj tento rok, ale my sa môžeme pred ním zavrieť. Skúsili ste sa niekedy zamyslieť nad tým, čo by sa stalo, keby dnes vo viditeľnej podobe prišiel Ježiš medzi nás?
Helmut Walter napísal román: Muž bez občianskeho preukazu. Hlavnou postavou je muž, o ktorom nik nevie, odkiaľ prišiel, čím je, akú má minulosť. Sám o sebe hovorí iba toľko, že je Ježiš. Správa sa pritom normálne. Jeho abnormálnosť spočíva iba v tom, že žije ako Ježiš a presadzuje všetko tak, ako to čítame v evanjeliách. A práve to je celému okoliu nepríjemné. Raz navštívil cirkevné múzeum v jednom biskupstve, ktoré spravuje vysoký cirkevný hodnostár – prelát. Je hrdý na zbierky, ktoré sú v ňom uložené. Lenže muž bez občianskeho preukazu ho žiada, aby predali všetky kalichy, monštrancie, obrazy starých majstrov, zlatom vyšívané ornáty… a peniaze poslali tam, kde ľudia nemajú ani na chleba. Prelát sa samozrejme rozčúlil a nazval ho bláznom. Muž zabudol alebo nevedel, že veci sú pamiatkovo chránené a nedá sa nimi manipulovať. Napokon ho odviezli na psychiatriu. Nechcel žiť podľa pravidiel a zákonov, ktoré si stanovil tento svet, do ktorého prišiel. Chcel žiť do dôsledkov ako Ježiš, a to sa mu nevyplatilo.
Najvyšší predstaviteľ Cirkvi, blahoslavený pápež Ján XXIII., aby mohol pomôcť hladujúcim vo svete, predsa urobil to, o čom je reč v románe, predal tiaru – zlatú korunu, ktorou po zvolení korunovali pápeža. Ale aj vtedy, keď už bol korunovaný, pripomenuli mu dôležitú skutočnosť. Predstúpil pred neho ceremoniár, zapálil kúdeľ, ktorá rýchlo vzbĺkla a zhorela, a zvolal: Svätý Otče, tak sa pominie svetská sláva!
Ako to dopadlo so skutočným Ježišom v Palestíne? Prišiel medzi svojich, ale „nesedel“ im. Začal sa stýkať s hriešnikmi, mýtnikmi, neodsudzoval ani verejné hriešnice, nepotrpel si na zabehané zvyklosti a obrady, cenil si viac človeka ako sviatočný deň, nekompromisne odkrýval lož, dvojakú morálku mocných – a práve to bola jeho chyba. Nerešpektoval ľudské zákony, preto musel zmiznúť!
Do ktorej skupiny ľudí sa zaradím ja? Medzi hriešnikov alebo medzi mocných? Aký je môj vzťah k Ježišovi? Sedím mu pri nohách a živím sa jeho slovom, alebo odbieham ďaleko od neho a pribieham iba vtedy, keď ho potrebujem?
Čo si želáte, pán Chesterton? pýtal sa dedinský farár slávneho publicistu, ktorý bez ohlásenia prišiel do fary. Dajte mi to najväčšie, čo človek človeku môže dať! Farár azda tušil, o čo ide, predsa sa však opýtal, čo má pod tým rozumieť. Publicista odpovedal: Dajte mi Boha! U niekoho by to vyznelo teatrálne, ale nie u tohto majstra pera. Len čosi veľké, nesmierne veľké a tajomné, môže človeka priťahovať.
Čo chce od nás Boží Syn?
Aby sme si ho všimli, keď k nám prichádza v osobe spolupracovníka, ktorý potrebuje radu alebo malú pomoc. V osobe staršieho človeka, ktorý si nevie poradiť s plagátom vyveseným na dverách ambulancie. V dieťati, ktoré sa motá po ceste, nebezpečnej križovatke alebo v blízkosti nebezpečného stroja. Prichádza k nám v osobe chorého suseda, smútiacej matky, opusteného človeka, bezdomovca, čudáka…
Prišiel a prichádza medzi svojich, preto ho prijmime, lebo tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa božími deťmi…

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square

Liturgický kalendár

Nedeľa - 25.2.
2. pôstna nedeľa
Nedeľa - 3.3.
3. pôstna nedeľa
Viac ...


Nestaraj sa o to, aby si sa pomstil, ty, ktorý potrebuješ odpustenie. sv. Lev Veľký

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
+421 2/5441 5106
Farár
+421 2/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square


Nestaraj sa o to, aby si sa pomstil, ty, ktorý potrebuješ odpustenie. sv. Lev Veľký