Kňazi
Sväté omše
Homílie
Farské oznamy
Farnosť
Publikácie
Z Prameňa
Kontakt

Farnosť Najsvätejšej Trojice

Bratislava, Staré mesto

24. nedeľa v období „cez rok“ – v roku A

Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu od­povedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: „Pozhovej mi a všetko ti vrátim.“ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: „Vráť, čo mi dlhuješ!“ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: „Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.“ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: „Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolu­sluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ A rozhnevaný pán ho vydal mu­čiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“

Mt 18, 21–35

Myšlienky k homílii farára Jána Adamusa

Buďme úprimní, ako často dokážeme ospravedlňovať pred ľuďmi svoje správanie. Radi hovoríme, že sme nemali iné východisko ako takto jednať, rozprávať, rozmýšľať... a samozrejme, že jedným z našich najväčších prob­lémov je odpúšťanie. Dokážeme sa však perfektne opekniť, keď povieme: No, ja som síce odpustil, ale nezabudol... Tu potom vyvstávajú otázky: Tak ako je to? Odpustil alebo neodpustil?
Predovšetkým si musíme uvedomiť, že odpustenie a vôbec, zmysel odpus­tenia, je typické pre Ježiša. Na svete to nebolo, a ani nie je, aby sa vždy a všade počítalo s odpustením. Práve naopak. Na tejto zemi vždy prevládalo prísne právo, že dlhy sa musia splatiť do posledného haliera, za viny sa musí spravod­livo pykať a každý zlý skutok si zasluhuje spravodlivý trest.
Ak nám Ježiš hovorí podobenstvo o kráľovi, ktorý odpustil dlh svojmu sluhovi, nepodáva ním iba zaujímavý príbeh, ale hovorí o spôsobe Božieho kráľovstva. Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý sa zľutoval a odpus­til. Odpustenie je skutočne biblický a kresťanský pojem, a ak sa dnes niekde vo svete praktizuje, tak je to práve pod vplyvom kresťanstva.
Odpustenie v Ježišových časoch bolo pre vtedajší svet a jeho zmýšľanie skutočne niečím novým. Bola to dokonca novota aj pre Petra, ktorý prišiel s návrhom odpúšťať až sedemkrát a domnieval sa, že táto jeho spravodlivosť je väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, za čo od Majstra dúfal aj patričné uznanie a pochvalu. Vychádzal totiž z uznesenia rabínov, že bra­tovi, ktorý sa previní, je možné odpustiť až trikrát. Štvrtýkrát si to už nezaslúži. Peter chce ísť ďalej, preto pridáva dvakrát toľko a ešte jednu možnosť naviac, čím prichádza k posvätnému počtu sedem, čo pripomína Božiu dokona­losť. Možno si spomenul, že spravodlivý môže klesnúť aj sedemkrát, a predsa raz vstane. Ježiš ho však šokoval, keď opravil aj toto vylepšené ponímanie odpustenia a povedal: Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. To už je veľká násobilka a znamená, že pohotovosť k odpusteniu ma byť otvo­rená stále, pričom neexistuje žiadna hranica pre odpúšťanie, ak chceme byť jeho opravdivými nasledovníkmi.
Ježiš vychádzal z toho, že pohania neodpúšťali vôbec, Židia, podľa rabín­skeho výkladu trikrát, ale jeho učeníci sa nemôžu pýtať, koľkokrát majú od­pustiť. Pekne to vysvetlil na dnešnom podobenstve. V ňom nás učí, že všetci sme závislí na Božom odpustení. Ak by sa nám niekedy zdalo, že odpúšťať bratom a sestrám je veľká požiadavka kresťanstva, ale predsa by sa mala sta­noviť dajaká hranica, dobre si uvedomme význam dnešného podobenstva. Pán sluhovi odpustil nesmierny dlh 10 tisíc hrivien, čo na dnešné peniaze je asi 1,5 milióna eur a sluha svojmu kolegovi nebol ochotný odpustiť 100 dená­rov, asi dnešné 3 eurá.
Z podobenstva vyplýva, že Boh odpustil nám, hriešnikom, toľko, že za­chránil celú našu existenciu. Inak by sme museli pykať vo večnom žalári. Ak by teda kresťan, Ježišov učeník, nebol ochotný odpúšťať znova a znova, znamenalo by to, že nepochopil význam a cenu Božieho odpustenia, cenu Ježišovej obety, cenu svojej spásy, a preto nemá právo volať na nebeského Otca: Odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame...
Raz prišli k pustovníkovi – kňazovi dve ženy. Jedna sa vyznala z ťažkej viny a prosila o rozhrešenie, druhá sa tiež vyznala, ale svoje viny pokladala za nepatrné a myslela si, že ani nemá čo ľutovať. Boží muž prikázal kajúcej žene, aby vyhľadala veľký kameň a priniesla mu ho. Druhej zasa prikázal, aby nazbierala do vrecka malé kamienky a priniesla ich. Keď tak urobili, znova im prikázal, aby ich odniesli tam, kde ich našli. Prvej žene sa to ľahko poda­rilo, ale druhá sa márne snažila nájsť miesta, odkiaľ kamienky priniesla, a tak sa musela vzdať. Pustovník to využil na ich poučenie a povedal: Tak je to aj s našimi previneniami. Väčšie ľahšie môžeme napraviť a odčiniť ako tie malé, o ktorých sa často domnievame, že nepotrebujú odpustenia.
Ak nedokážeme odpúšťať, nie sme kresťanmi a náš život je prázdny. Ak neodpustíme, nebude odpustené ani nám. Pamätajme na to! Zbytočne sa bu­deme v kostole biť do pŕs, kolenovať okolo oltára, považovať sa za pápežs­kejších a biskupskejších od pápeža a biskupa, vyvracať oči k nebu a hovoriť Pánovi ako ho milujeme, ak neodpustíme blížnemu. Nezabúdajme pritom na jasné Pánove slová: Keď prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar.

Sväté omše

vo farskom kostole svätého Jána z Mathy (Trojička)

Nedeľa:7:00, 9:00, 10:30, 12:00, 20:00
Pracovný deň a sobota7:00, 17:30
Prvý piatok v mesiaci7:00, 12:00, 17:30
Prikázaný sviatok v pracovný deň7:00, 10:30, 12:00, 17:30, 20:00

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square

Liturgický kalendár

Piatok - 11.10.
Svätého Jána XXIII., pápeža
(ľubovoľná spomienka)
Sobota - 12.10.
Preblahoslavenej Panny Márie v sobotu
(ľubovoľná spomienka)
Nedeľa - 13.10.
28. nedeľa v Cezročnom období
Pondelok - 14.10.
Svätého Kalixta I., pápeža a mučeníka
(ľubovoľná spomienka)
Utorok - 15.10.
Svätej Terézie od Ježiša (z Avily), panny a učiteľky Cirkvi
(spomienka)
Viac ...


Ak veríš tomu čo sa ti v Evanjeliu páči a odmietaš to, čo sa ti nepáči, v skutočnosti veríš v seba a nie v Evanjelium. sv. Augustín

Úradné hodiny na farskom úrade

Pondelok8:30 - 12:00Matrika
Utorok19:00Predkrstné stretnutie s rodičmi
Streda13:30 - 17:00Matrika
Štvrtok19:00Stretnutie so snúbencami
Piatok8:30 - 12:00Matrika
Viac informácii ...

Kontakt


Farnosť Najsvätejšej Trojice
Veterná 1
811 03 Bratislava
IČO: 30806291
Matrika a kaplán
02/5441 5106
Farár
02/5441 2745
ba-trojicaba.ecclesia.sk
IBAN: SK37 0900 0000 0000 1147 5116
Pay Square


Ak veríš tomu čo sa ti v Evanjeliu páči a odmietaš to, čo sa ti nepáči, v skutočnosti veríš v seba a nie v Evanjelium. sv. Augustín