Na svete vždy žili a bohužiaľ aj budú žiť nevidiaci ľudia. Mnohí ich denno-denne stretávajú alebo dokonca s nimi pracujú, čím sa im snažia aspoň trocha pomôcť a uľahčiť už aj tak ťažký život. Niet preto ani divu, že týchto ľudí často spomína Ježiš, či už vo svojich podobenstvách alebo v reálnom živote, keď ich stretával na svojich cestách. Evanjeliá nám potvrdzujú jeho láskavé srdce, ktoré vždy malo s týmito ľuďmi súcit a pomáhalo im.

Aj dnešné evanjelium začína otázkou: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? Kto sú však tí slepci? Ja, ty, on, my všetci. Teraz niekto môže namietať: Farárko, si na veľkom omyle, lebo ja mám zrak ako jastrab. Lenže, nie je slepý ako slepý! Všetci bez rozdielu sa rodíme slepí, ťaháme sa za svetlom a hľadáme pravdu, lebo ju nemáme. A tak ju hľadáme v sebe a okolo seba, ale málo jej nachádzame, pritom je to iba vyblednutý lúč či jej zlomok. Niet človeka, ktorý by ju našiel celú a mal ju celú. Všetci ľudia sa mýlia, blúdia, tápu v tmách, ktoré iba kde-tu prežiari tenučký lúč svetla a je úplne jedno, či sa jedná o génia alebo jednoduchého človeka.

Bývame často svedkami ako sa pravda zle chápe, doslova mrzačí, prekrúca alebo úmyselne falšuje. Netreba ani zlomyseľnosť, aby ju zohyzdilo zlé zmýšľanie, deformovali naše vášne, prefarbovali naše city, preinačovali naše zorné uhly a upravovali naše záujmy. Všetci vnímame, aký myšlienkový zmätok vládne okolo nás. A tak vrtochy nazývame slobodou, zvádzanie umením, hriech dobrodružstvom, neviazanosť skúsenosťou, brutálnosť silou, grobianstvo úprimnosťou, zvieracie pudy prírodou, neresť láskou, rozklad životom, úžerníctvo spravodlivosťou, útlak pokrokom a pokrok náboženstvom.

Mnohí robia z anarchie právo a z práva násilie, a to sú práve slepci, ktorí vodia slepých. Nemôžeme sa zveriť nikomu, aby nás viedol, lebo ak sa mu čo len na krátky čas zveríme, zostaneme uviaznutí v priekope. Ľudskí vodcovia neraz viedli celé generácie na jatky vojen, revolúcií a prevratov. Štvali ľudí, aby sa hrýzli ako zvieratá, zavliekli celé národy do najzhubnejších omylov, zviedli mladých ľudí svojimi skazonosnými ideológiami a zasiali semeno nenávisti do jednoduchých duší.

Možno sme aj my dôverovali týmto slepým vodcom, ktorí nás priviedli do omylu, úpadku a hriechu. A keďže sme sa nepoučili, dôverujeme im aj naďalej, spoliehame sa na nich, kráčame po ich cestách, veríme ich planým sľubom a dúfame v ich schopnosti zachrániť svet, prerobiť spoločnosť a zreformovať človeka. Slepo veríme, rozhadzujeme peniaze a mrháme sily aj životy pre ich nenásytné ambície. Skôr či neskôr však prídeme na to, že sme už stokrát spadli do pasce, zbadáme, že stĺpy, o ktoré sa opierame, sú iba trstina zmietaná vetrom, sľubovaná šťastná budúcnosť je iba prelud, predpovedaná nesmrteľnosť iba prázdna ilúzia a sľubovaný pozemský raj iba krutým vodením za nos.

Aj kvôli týmto sklamaniam sa rozhodnime pre pravého vodcu, ktorý sa nenarodil slepý, pretože je Svetlom a jediný mohol povedať: Ja som svetlo sveta! Vyvoľme si iba jeho, lebo len on pozná správnu cestu, pretože je Cestou. Vyvoľme si toho, ktorý nikdy nezblúdi, pretože je Pravdou, a ktorý nikdy nesklame, pretože je Životom. Kto miluje pravdu, hľadá ju a kto ju hľadá, skôr či neskôr ju nájde. Ale kto ju nemiluje, ten ju nehľadá, a keďže ju nehľadá, nikdy ju nenájde. Človek žijúci bez hľadania pravdy, nezasluhuje si volať sa človekom.

Človek, ktorý sa nechá zaslepiť lakomstvom, sebectvom a nenávisťou je schopný napáchať hrozné veci. Stáva sa slepým vodcom, ktorý raz uvrhne seba aj iných do nešťastia, ba aj večnej smrti. V Irkutsku žil v chudobnej chalupe bohatý kupec, ale veľký lakomec. Kedysi býval v hlavnom meste v krásnom dome, ale keď sa začala o ňom šíriť zvesť, že je veľký boháč, začal sa o bohatstvo báť, a tak sa utiahol do biednej chatrče na samote a začal žobrať. Bývala u neho neter, ktorá sa živila šitím odevov. Strýko sa jej síce priznal, že kedysi bol bohatý, ale nešťastnými manipuláciami s majetkom o všetko prišiel. Neter sa vydala, čo strýka veľmi nahnevalo a ešte viac sa hneval, keď sa od neho odsťahovala. Vtedy sa celkom opustil, žil ešte biednejšie ako predtým, nevychádzal z domu a v tresknúcej zime si ani nezakúril. V lete ho ranila mŕtvica. Keď neter, ktorá ho chodievala navštíviť a prišla aj s manželom ho pozrieť, našla ho v bezvedomí, a keď sa ho snažila prebrať, iba pootvoril oči a zašepkal: Zakúrte v peci, je mi zima! Bolo jej to čudné, lebo bol horúci letný deň. Keď otvorila dvierka pece, div nespadla z nôh. V peci bolo veľké množstvo peňazí a cenných papierov. Lakomec bohatstvo nedoprial ani sebe, ani svojim blízkym, lebo sa mu stalo slepým vodcom.

Nebuďme slepí! Hľadajme Slnko, Svetlo, Cestu a Život, ktorými je Kristus! Lebo len On nás je schopný previesť hmlistým slzavým údolím tohto sveta k večnému šťastiu.