Všetci hľadáme vzory pre svoj život. Manželia hľadajú ideálnu dvojicu, podľa ktorej by mohli formovať svoj manželský život. Kňaz tiež hľadá vzor pre svoj kňazský život, preto biskup novokňazov po kňazskej vysviacke prideľuje k starším kňazom, ktorí majú byť pre nich vzorom. Mladí ľudia hľadajú vzor v populárnych spevákoch a hercoch, deti v rodičoch alebo učiteľoch... Kňaz sa pýtal istej vzdelanej ženy, kto je pre ňu vzorom. Odpovedala, že je to Hemingway. Naozaj, vynikajúci vzor, ale s tragickým ukončenom svoj­ho života! My netúžime po takých vzoroch, ale predsa cítime, že niekoho potre­bujeme, aby sme vedeli ako prakticky žiť svoje kresťanstvo, svoju vieru.

Dnes máme pred sebou prvé a najväčšie vzory všetkých kresťanov, svätých apoštolov Petra a Pavla. Peter bol rybárom. Rybárčenie pre neho znamenalo zárobok na živobytie. Chodil veslovať a ťahať vlečnú sieť tak, ako ľudia chodia denne do práce. Musel sa veľmi obracať, veď bol ženatý a mal dcéru. Jedného dňa popri ňom prechádzal Ježiš. Zadíval sa na neho a povedal mu: Poď loviť ľudí! Peter nerozmýšľal, nevyhováral sa, ale zanechal loď, siete, ženu, dcéru a odchádza loviť ľudí a získavať ich pre Božie kráľovstvo. Je­žiš mu povedal: Ty si skala a na tejto skale postavím svoju Cir­kev a pekelné brány ju nepremôžu. Po Majstrovej smrti a nanebovstú­pení sa Peter stáva viditeľnou hlavou Cirkvi, prvým pápežom. Káže, krstí, chodí od mesta k mestu, od človeka k človeku. Musí sa skrývať pred sliedivými zrakmi nepriateľov, medzi ktorými vyniká zvlášť Šavol, jeden mladý, učený, ohnivý farizej z Tarzu. Tento denne vysadá na koňa, vydáva sa na cesty a len o tom rozmýšľa, ako pochytať kresťa­nov a v putách ich predviesť pred Veľradu.

V takýchto postoch stáli roku 34 títo dvaja muži proti sebe. Šavol sa náhlil do Damasku, aby tam pochytal kresťanov, ale neprišiel do cieľa cesty. Pred Damaskom ho osvietilo svetlo, spadol z koňa na zem a počul hlas: Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Prekvapený sa spýtal: Kto si? A dostal odpoveď: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Čo mám robiť? Choď do Damasku a tam ti kresťa­nia povedia. Šavol tam prijal krst a začal po synagógach kázať o Kristovi. Z prenasledovateľa Cirkvi sa stal najhorlivejší apoš­tol.

Podľa tradície umierajú obaja v ten istý deň, odsúde­ní za cisára Nera. Petra ukrižovali dolu hlavou a Pavla, ako rímskeho občana, sťali mečom.

V čom sú nám vzorom? V odpúšťaní a Opúšťaní. Prvé poučenie nám dáva Peter. Vieme si ho predstaviť, koľkú lásku musel mať, keď pri­jímal Pavla za rovnocenného apoštola a odpustil mu? A od Pavla sa učme opúšťať svoju mienku, svoje presvedčenie, keď zistíme, že pravda je inde. Nebuďme namyslení, dajme sa viesť v Cir­kvi tomu, koho Boh ustanovil za hlavu, za nástupcu apoštolov, aj keby nebol tak učený, ako my alebo, keby bol vo vernosti zlyhal nie raz, ale aj tri razy, ako Peter.

Proti nemeckému cisárovi Ottovi I. sa vzbúril jeho mladší brat Henrich. Bol porazený a cisár ho odsúdil na smrť. Nebolo to prvý raz, ale už štvrtýkrát, čo sa Henrich postavil proti bratovi. Otto mu vždy odpustil na príhovor svojej múdrej matky. Ale tentokrát cisár nechcel ani počuť o odpustení. Boli Vianoce roku 945, cisár s veľmožmi sa zúčastnil vianočnej bohoslužby. Svätá omša bola v plnom prúde, keď náhle vošiel do kostola na smrť odsúdený Henrich. Bol oblečený do kajúceho rúcha a kráčal k cisárovi, padol pred ním na kolená a prosil ho o odpustenie. Cisár ho odmietol a povedal mu, že po troch dňoch bude popravený. Biskup, ktorý slú­žil vianočnú omšu, vzal knihu evanjelií, predstúpi1 pred cisára a hlasne začal čítať tú časť, kde sa hovorí o tom, ako apoštol Pe­ter sa pýta Ježiša: Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi? Azda sedem ráz? A Ježiš mu odpovedal: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. To znamená vždy. Cisárovi vyhŕkli slzy, zodvihol svojho brata, objal ho a odpustil mu.

Apoštol Pavol napísal v liste Efezanom: Navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh.

Hľadáme vzory? Máme ich v dnešných svätcoch. Peter nás učí odpúšťať bratovi a Pavol opúšťať zlé názory a prijať Ježišovo učenie. Ježiš chce, aby sme si vzájomne odpúšťali, podali si ruky a verne ho nasledovali.

Urobme to...